Informovala o tom spravodajská stanica BBC s odvolaním sa na vedcov z Waleského centra pre popáleniny a plastickú chirurgiu. Podľa ortopéda a športového traumatológa z pražského ORP Centra Františka Picka popisovaná metóda nie je úplnou novinkou.
Spomínaný proces zahŕňa rast ľudských buniek v inkubátore a ich následné zmiešanie s kvapalinou. Potom sa táto zmes vytlačí pomocou 3D tlačiarne do potrebného rôsolovitého tvaru. Potom nasleduje ďalší rast v inkubátore.
Výskumníci zo Swansea na juhu Walesu dúfajú, že ako jedni z prvých na svete začnú tento postup používať na ľuďoch v priebehu troch rokov. „Stručne povedané, snažíme sa vypestovať nové tkanivo použitím ľudských buniek,“ hovorí profesor Iain Whitaker, ktorý je konzultantom v oblasti plastickej chirurgie vo waleskom Centre pre popáleniny a plastickú chirurgiu Morristonskej nemocnice. „Skúšame využiť 3D tlačiarne, ktoré sú veľmi zaujímavou metódou vytvárania týchto relatívne zložitých štruktúr. Väčšina ľudí už toho počula veľa o 3D tlačiarňach a vie, že sa začalo s použitím plastov a kovov. To sa teraz už rozvinulo a my môžeme uvažovať o tlačení biologických tkanív, čo je niečo veľmi odlišné,“ vysvetľuje vedec.
„Snažíme sa tlačiť biologické štruktúry s použitím ľudských buniek a poskytnutím správneho prostredia a správneho načasovania, aby mohli vyrásť do tkaniva, ktoré nakoniec voperujú do človeka. Pôjde o rekonštrukciu stratených častí tela, ako sú časti nosa alebo ucha, ale nakoniec aj veľkých častí vrátane kostí, svalov a ciev,“ dodáva Whitaker.
Český ortopéd Picek povedal, že budúce využitie 3D tlačiarní v rekonštrukčnej chirurgii je v poslednej dobe perspektívnou témou, o ktorej sa živo diskutovalo napríklad na májovom zjazde Medzinárodnej spoločnosti pre výskum chrupavky (ICRS) v Chicagu. „Metódy v súčasnej dobe skúšané sú postavené na šetrnom odbere chrupavkového tkaniva z dostupného miesta (napríklad z nosnej priehradky), jeho kultiváciou v laboratóriách a v následnom využití pre 3D modelácie rôznych orgánov alebo ich častí,“ opísal.
Úlohou ďalších klinických štúdií je podľa Picka predovšetkým to, aby kultivované tkanivá mali vlastnosti originálnych ľudských a zároveň boli využiteľné pre priestorovú tlač. „V prípade úspechu tejto novej metódy budeme môcť v ortopédii nahrádzať časti poškodených kĺbových plôch vlastnou chrupavkou v ideálnom tvare,“ dodal.
Projekt sa podľa Whitakera začal v roku 2012, ale výskum na tomto poli už prebieha viac ako 20 rokov. Výsledky práce musia byť pred použitím na ľuďoch najprv testované na zvieratách a následne musia prejsť etickým procesom. „Dobrou správou do budúcnosti je, že ak bude náš výskum úspešný, budeme schopní do dvoch mesiacov obnoviť chýbajúcu časť tela bez toho, aby sme ju museli odobrať z iného miesta na tele, čo by spôsobilo ďalší defekt alebo jazvu,“ hovorí Whitaker.