Pred narodením majú deti medzi pravou a ľavou predsieňou otvorené „okienko,“ ktoré sa po narodení zatvorí. Ak sa však nezatvorí, zostane v srdci „diera.“ Táto porucha sa však niekedy môže prejaviť až v tridsiatke alebo aj neskôr.
Shackleton bol schopný zvládnuť ohromne náročné expedície na severný pól či do Antarktídy. Bol napríklad prvý, kto prešiel hory a ľadovce ostrova Južná Georgia. A to bez vážnejších zdravotných problémov. Počas ďalších expedícií však upozornil svojich spolupútnikov, že sa mu opakovane vracia dýchavičnosť a náhla strata sily.
Inšpirovaný svojimi vlastnými skúsenosťami s prechodom Južnej Georgie sa anestéziológ Ian Calder s kardiológom Janom Tillom rozhodli preskúmať historické záznamy zo Shackletonových výprav, ktoré sú v archíve Scottovho polárneho výskumného ústavu v Cambridgei. Dospeli k záveru, že slávny polárnik trpel defektom predsieňového septa. Svoje zistenia publikovali v časopise Journal of the Royal Society of Medicine.
„Dôkazy sa nachádzajú v denných zápisoch, ktoré robil doktor Eric Marshall. Ten bol hlavný lekár počas Shackletonovej druhej expedície do Antarktídy v rokoch 1907 až 1909,“ uviedol Calder. „Diagnostikovanie a liečba defektu predsieňového septa sú dnes bežné, no v čase Shackletona ešte neboli dostupné.“
Autori štúdie sú presvedčení, že Shackleton vedel, že s jeho srdcom nie je niečo v poriadku. Vyhýbal sa totiž vyšetreniam lekárov, ktorí by sa pokúsili neodporučiť ho na vedenie expedícií do Antarktídy. „Niekto by mohol povedať, že Shackleton bol nezodpovedný, keď sa napriek tomu rozhodol viesť ľudí do týchto nebezpečných a neprebádaných oblastí. Ale aby som parafrázoval doktora Johnsona, nikdy nebola núdza o opatrných ľudí. Veľké veci však dosiahnu len tí, ktorí sú pripravení podstúpiť riziko,“ komentoval Calder.
Shackleton zomrel na infarkt v roku 1922, pár hodín po dosiahnutí Južnej Georgie počas jeho štvrtej expedície do Antarktídy. Mal 47 rokov.