Bývate často v rozpakoch? Tak ste podľa vedcov dobráci

, , 15.01.2016 12:00
rozpaky
Klopenie očí či nervózny smiech v trápnej situácii sú údajne prejavom empatie. Autor:

Upadáte často do rozpakov? Červenáte sa, neviete čo s rukami a klopíte oči? Nie ste slabosi. Znamená to, že ste dobráci, že rešpektujete druhých a zaujímate sa o ich dobro. Chráňte sa však pred tými, ktorí sa nečervenajú, neklopia oči. Pred tými, ktorí sa v reči zajakávajú, ktorí si nepretierajú nos v snahe odpútať pozornosť. Hovorí nám to veda: rozpaky nie sú známkou slabosti. Naopak, je to známka záujmu o blaho druhých a snahy nevytvárať konfliktné situácie.

Občas sa stane, že sa niekto pred mnohými svedkami spýta korpulentnej dámy, kedy očakáva onú radostnú udalosť. Ale ona odpovie, že nie je tehotná. Je to otázka niekoľkých sekúnd: kto si všimne to, čo sa stalo a ako to prijalo sociálne prostredie a premôže ho pocit nevhodnosti, môže sa počítať ku kategórii dobrák.

K takému záveru dospeli vedci, ktorých štúdia bola publikovaná v časopise Journal of Personality and Social Psychologist. Rozpaky sa podľa nich môžu dokonca považovať za príznak citovej stálosti. Kto má sklony k monogamii, ťažšie reaguje na osoby, ktoré ho priťahujú.

Štúdia vychádza z predchádzajúcej práce Ervina Goffmana, ktorý v 50. rokoch minulého storočia uviedol, že červenanie a podobné reakcie zodpovedajú tomu, že si táto osoba uvedomuje, že by takú vec normálne neurobila a vyhla by sa tomu v prípade, ak by na to mala príležitosť.

Podľa kanadského sociológa nejde len o vnútorné rozpoloženie, ale o neverbálnu komunikáciu o tom, čo sa práve stalo. Ďalší krok urobili americkí vedci Robert Boyd a Peter Richerson. Podľa nich tváre, ktoré sa červenajú hanbou, prispeli k evolúcii druhov. Klopenie očí či nervózny smiech predstavujú prejav porovnateľný so snahou zvierat zažehnať agresívne reakcie.

Nedávno publikovali Matthew Feinberg, Robb Willer a Dacher Keltner na stránkach Journal of Personality and Social Psychologist článok, v ktorom dokazujú, že keď sme v rozpakoch, vyjadrujeme ľútosť rečou tela. Dávame tým najavo naše sociálne správanie, že sme ochotní rešpektovať spoločenské normy, starať sa o dobro druhých a vyhýbať sa tomu, aby sa tí druhí ocitli v nepríjemnej situácii. Že chceme rešpektovať záväzky, nech už majú akúkoľvek povahu, a nesklamať očakávania tých druhých. Že nie sme egoistickí.

Aby to vedci dokázali, analyzovali sériu rôznych situácií, vrátane toho, že osoby, ktoré upadli do rozpakov, mali o tom rozprávať. Potom vzorke osôb urobili mnoho komplimentov a analyzovali následné reakcie prejavujúce sa rozpakmi alebo hanbou. Nestranného pozorovateľa potom vyzvali, aby si vypočul odpovede a posudzoval ich na základe pocitov vierohodnosti či ušľachtilosti. Ukázalo sa vždy, že ten, kto má väčší sklon červenať sa, je viac orientovaný na solidaritu a integráciu a vzbudzoval u druhých väčšiu dôveru. Výsledky štúdie ukázali, že hrdé či neutrálne osobnosti mali rozhodne menej blízko k voľbám súvisiacim so súcitom a nehou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rozpaky #nekonfliktnosť #empatia #Dobráci
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk