Na tele rozmerného chobotnáča nájdeného v roku 2012 vedci pri podrobnom skúmaní objavili stopy, ktoré podľa nich nepochybne zanechala kopija vrhaná lovcami. Ďalšie zranenia potom vraj spôsobili kratšie hroty dýk, ktorými zranené zviera bodali do oblasti krku.
„Bezpochyby im slúžili ako potrava, najmä niektoré časti ako jazyk či pečeň boli pochutinami, ale lov kvôli slonovine bol dôležitejší,“ uviedol podľa agentúry Reuters Vladimir Pitulko z Ruskej akadémie vied, podľa ktorého ľudia v bezlesnatej oblasti pri pobreží Karského mora používali slonovinu z mamutích klov ako náhradu dreva.
Doterajšie teórie tvrdili, že sa v arktických regiónoch prví ľudia vyskytovali približne pred 30-tisíc rokmi. Lov mamutov a ich tuk a kožušina boli podľa vedcov zásadné pre prežitie v chladných podmienkach severnej Sibíri. Miestni obyvatelia vďaka tomu boli podľa jednej z teórií schopní dostať sa cez Sibír až na pevninskú šiju, ktorá vtedy cez Beringov prieliv spájala dnešnú Áziu s Amerikou.