Penicilín prvýkrát vyskúšali lekári počas druhej svetovej vojny

Antibiotické účinky penicilínu síce britský vedec Alexander Fleming rozpoznal už v septembri 1928, viac ako dekádu však trvalo, kým mohol byť uvedený do praxe. Fleming pritom nebol tým, kto extrahoval aktívnu látku a umožnil tak začať používať penicilín na liečbu ľudí.

29.01.2016 16:00
penicilíin, antibiotikum Foto:
Penicilín objavil Fleming iba náhodou.
debata

Izolovať účinnú zložku sa podarilo v roku 1940 vedcom z Oxfordskej univerzity pod vedením Ernsta Chaina a Howarda Floreyho, ktorí tiež 17. januára 1941 podali liek prvému pacientovi. Jedným z členov oxfordského vedeckého kolektívu bol aj mladý lekár menom Charles Fletcher. Práve on dostal začiatkom roka 1941 delikátnu úlohu, a to nájsť pacienta so smrteľnou chorobou, ochotného podstúpiť liečbu penicilínom. Všetky predchádzajúce výskumy na zvieratách a vzorkách ľudských tkanív totiž ukazovali, že liek by nemal byť pre človeka toxický. S istotou to však nevedel nikto, a preto chcel Florey uskutočniť experiment radšej na niekom, kto už nemal čo stratiť.

Fletcherovi sa podarilo presvedčiť päťdesiatročnú pacientku s rakovinou prsníka, ktorej 17. januára 1941 vpichol 100 miligramov penicilínu. Žena sa po podaní lieku sťažovala na zvláštnu pachuť v ústach, ale inak bolo všetko v poriadku. Situácia sa zdramatizovala po niekoľkých hodinách, keď sa dostavili horúčky, spôsobené pravdepodobne nečistotami v lieku. Teplota však odznela a pacientka nemala žiadne následky. Neškodnosť penicilínu na ľudský organizmus bol teda preukázaný.

Stále však neexistoval dôkaz, že táto látka je schopná liečiť. Preto bol o necelý mesiac neskôr vykonaný ďalší experiment. Každé tri hodiny bol podávaný 43-ročnému policajtovi, ktorý sa poranil pri práci na svojej záhradke a ktorého rozsiahla stafylokoková a streptokoková infekcia radila do kategórie „beznádejný prípad“. Fletcher, ktorý bol neskôr vymenovaný za profesora klinickej epidemiológie, spomína, že penicilín mal takmer zázračný účinok.

„Prvý deň som mohol oznámiť, že po prvý raz počas jeho choroby sa pacient začal cítiť trochu lepšie. O štyri dni neskôr sa dostavilo nápadné zlepšenie a po piatich dňoch bolo pacientovi omnoho lepšie,“ opísal Fletcher liečbu, ktorá však nemala šťastný koniec. Lieku bolo totiž málo, hoci sa ho vedci snažili extrahovať aj z pacientovho moču, na infekciu nestačil, takže policajt po mesiaci zomrel. Florey vtedy povedal, že už pôjde do liečby len v prípade, že bude mať v zásobe dostatočné množstvo lieku.

Napriek počiatočným neúspechom však bolo zrejmé, že penicilín predstavuje účinnú zbraň v boji proti škodlivým mikroorganizmom. Pri hľadaní receptu na jeho účinnú výrobu sa nakoniec britskí vedci spojili s Američanmi, ktorí mohli ponúknuť nielen zázemie, ale aj dostatok peňazí. Vďaka výskumu podporovanému americkou vládou sa tak mohol na jeseň 1943 „superliek“ začať vyrábať a rok nato už pomáhal spojeneckým vojakom vo vojne.

Výskum antibiotík však neprebiehal počas vojny len v Británii alebo v USA. Už za protektorátu sa vývojom lieku zaoberala farmaceutická firma Benjamin Fragner v Dolných Měcholupoch, kde sa skupine slovenských vedcov podarilo vo vojnových podmienkach izolovať pod označením Mykoin BF 510 „prvý český penicilín“. Liek ešte na sklonku druhej svetovej vojny zachránil niekoľko ľudských životov. Regulárna výroba penicilínu sa potom začala v Československu v roku 1949 v Roztokách pri Prahe.

Úlohu penicilínu v boji s bakteriálnymi infekciami ocenil už štyri roky po prvom podaní pacientovi aj Nobelov výbor. Fleming aj jeho nasledovníci vo výskume Florey a Chain (židovský emigrant z nacistického Nemecka) si prevzali v decembri 1945 Nobelovu cenu za lekárstvo. A Alexander Fleming už vtedy jasnozrivo varoval pred tým, že nekontrolované podávanie penicilínu môže viesť k tomu, že sa baktérie voči nemu stanú odolnými. Práve rezistencia voči antibiotikám je dnes veľkým problémom medicíny.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #objav #antibiotiká #penicilín #druhá svetová vojna #Fleming