Očistenie od mŕtvych buniek predĺžilo myšiam život

Zbavenie sa nepotrebných "vyslúžených" buniek môže byť kľúčom k dlhovekosti. Podľa štúdie zverejnenej v žurnále Nature by sa práve týmto smerom mala uberať snaha vedcov predĺžiť ľuďom život a pomocou nových liekov zabrániť vzniku zhubných ochorení, ako je rakovina.

05.02.2016 11:30
doktorka, výskum, liek Foto:
Liek, ktorý predĺžil myšiam život až o tretinu, zatiaľ nie je vhodný pre ľudí.
debata

Výskumníci z americkej Mayo Clinic zistili, že tzv. senscentné (z latinského slova zostarnuté) bunky sa postupne v organizme hromadia a sú príčinou starnutia a vzniku chorôb spájaných s vyšším vekom. Pri pokusoch na myšiach sa im po odstránení prestarnutých buniek podarilo predĺžiť ich život až o 35 percent.

„Zistili sme, že ako starneme, v tele sa nám akumulujú tieto mŕtve bunky. Napriek tomu, že sa už nedelia a vlastne nevykonávajú žiadne funkcie, tak nie sú úplne nečinné. Produkujú viacero proteínov, ktoré majú negatívny vplyv na okolité bunky,“ povedal Jan van Deursen, riaditeľ biochémie a molekulárnej biológie na Mayo Clinic. Podľa neho tieto odpadové bunky spôsobujú, že orgány prestávajú optimálne fungovať.

V rámci experimentu výskumníci geneticky pozmenili normálne myši, aby reagovali na látku s označením AP20187, ktorá bola pôvodne vyvinutá ako liek proti rakovine. „Rakovinové bunky a senscentné bunky sú si dosť podobné,“ poznamenal van Deursen. Látka AP20187 preto v myšiach likvidovala aj tieto nefunkčné, zostarnuté bunky. Myši, ktoré dostávali tento liek, žili o 17 až 35 percent dlhšie, čomu pomohlo aj to, že liek oddialil vznik nádorov a poškodzovanie niektorých orgánov. Myši zároveň vyzerali zdravšie, mali menej zápalov v tukovom a vo svalovom tkanive aj v obličkách.

Počas liečby vedci nezaznamenali, že by AP20187 negatívne ovplyvnila rôzne životné funkcie pokusných myší. A podľa van Deursena ani nie je potrebné telo zbaviť všetkých odpadových buniek. Vedec odhaduje, že úplne postačuje, ak ich z tela zmizne aspoň 50 až 78 percent.

Použitie lieku AP20187 na ľuďoch sa však neplánuje. Museli by dostať totiž také veľké dávky, že by sa AP20187 stal pre človeka toxický. Vedec je presvedčený, že jeho zistenia pomôžu pri výskume predlžovania života a oddialenia vzniku ochorení. Už teraz viacero farmaceutických firiem pri vývoji liekov pracuje s konceptom „vyháňania“ nepotrebných buniek z tela.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #štúdia #výskum #bunky #liečba rakoviny