Archeológovia ukázali rozmanitú stravu našich predkov

Ako žili a čím sa živili dávni predkovia moderného človeka? To je otázka, ktorú sa postupne snažia odkrývať archeológovia a ďalší vedci. Nový čriepok vedomostí ponúkli náleziská v izraelskej jaskyni Kesey, kde sa zistilo, že naši prapredkovia mali na jedálničku napríklad aj korytnačky.

16.02.2016 15:00
Pravek, jaskyňa, ľudia, praľudia Foto:
Praľudia sa nevyhýbali rastlinnej strave, ale konzumovali najmä veľa mäsa vrátane korytnačiek.
debata

Jaskyňa Kesey, čo v hebrejčine znamená „veštenie“, bola objavená v roku 2000 pri výstavbe cesty. Pre archeológov, ktorí študujú ľudských predkov, sa odvtedy stala niečím ako truhlou plnou pokladov.

Jaskyňa bola obývaná – hoci nie nepretržite – v období pred 400-tisíc až 200-tisíc rokmi. Praľudia jaskyňu postupne kúsok po kúsku zaplnili, až sa jej časť prepadla. Jaskyňa však zostala skrytá až do svojho objavenia v roku 2000.

Vo všetkých vrstvách jaskyne sa našli zvyšky korytnačiek, čo naznačuje, že ich praľudia jedli počas celej histórie obývania jaskyne. „Mnoho ľudí si myslelo a naďalej si myslí, že lovci zberači mali záujem len o veľkú zver a nedokázali využiť aj malé zvieratá,“ povedal Ran Barkaj, jeden z archeológov, ktorí vykonávajú výskum. Tento objav poskytuje dôkaz, že praľudia mali záujem aj o menšiu zver, ako sú práve korytnačky. Podľa kostí nájdených v jaskyni patril medzi hlavné druhy koristi lovcov zberačov napríklad daniel škvrnitý.

Rozbité kosti v jaskyni naznačujú, že jej obyvatelia využívali všetky časti ulovených zvierat. V jaskyni si nielen piekli mäso, ale aj sali dreň z rozbitých kostí. „V jaskyni nie je jediná celá kosť,“ dodal Barkaj, ktorého citoval spravodajský server Christian Science Monitor. Ani s korytnačkami nezaobchádzali obyvatelia jaskyne Kesey inak. Podľa nájdených dôkazov ich upravovali na rôzne spôsoby. Buď im rozbili kamenným nástrojom pancier, alebo ho rozrezali pozdĺž hrany pazúrikom a potom ich piekli na ohni.

Analýza 13 ľudských zubov nájdených v jaskyni dokazuje, že jedlo dávnych lovcov zberačov zahŕňalo aj rastlinnú stravu, ale predovšetkým veľa mäsa. Korytnačky zrejme neboli nijako podstatné vzhľadom na kalóriie, ale „nepochybne prišli vhod ako spestrenie monotónnej stravy z danielov“, dodal Barkaj. Podľa archeológa Aviho Gofera mohol mať lov korytnačiek spoločenský charakter. Aby mohli loviť daniele, museli byť lovci mladí a rýchli. Naopak, na lov korytnačiek sa mohli vydať aj jednotlivci, ktorí sa k lovu danielov nehodili, napríklad starí alebo ešte nie dospelí členovia skupiny. Išlo tak o ranú formu deľby práce.

Tento objav tiež môže vniesť svetlo do diskusie o praktikách hľadania potravy. Teória optimálneho hľadania potravy (OFT) tvrdí, že tí, čo zháňali stravu, sa rozhodovali na základe pomeru nákladov a zisku. Inými slovami povedané, že by sa lovci zberači snažili získať taký zdroj potravy, ktorý im prinesie najväčší výnos s čo najmenším úsilím. Korytnačku je síce podstatne ľahšie uloviť ako daniela, ale prináša také malé množstvo mäsa, že jej lov spochybňuje OFT. Podľa Gofera môže lov menších zvierat naznačovať, že rozhodnutia, týkajúce sa jedla, sa nerobili len na základe zmieneného pomeru, ale ovplyvňovali ich aj ďalšie faktory – napríklad túžba po rozmanitejšej strave.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Izrael #korytnačka #archeologické náleziská #Kesey