Podarilo sa im totiž upraviť imunitné bunky v tele tak, aby ničili rakovinové bunky a zároveň si aj zapamätali, že sú ich nepriatelia. Vďaka tomu bránia, aby sa rakovina po mesiacoch či rokoch vrátila. Na podobnom princípe fungujú aj vakcíny.
Výskumníci hovoria, že je to, ako mať v sebe „živý liek“. Imunitné T-bunky sú totiž upravené tak, aby si rakovinové bunky pamätali aspoň 14 rokov a vždy na ne zaútočili, ak by sa znova objavili v tele. „T-bunky sú živé lieky a majú potenciál strážiť naše telo počas celého života,“ uviedla Chiara Boniniová z Milánskej univerzity na konferencii Americkej asociácie pre pokrok vedy (AAAS).
Americkí vedci z Výskumného centra rakoviny v Seattli vyskúšali experimentálnu imunoterapiu na 26 pacientoch s leukémiou, ktorým nezabrala žiadna iná dostupná liečba a lekári odhadovali, že im ostáva dva až päť mesiacov života. Imunoterapia fungovala až na 90 percent z nich a rakovina krvi začala ustupovať.
Metóda tejto liečby funguje tak, že z krvi pacienta sa najprv získajú imunitné T-bunky, ktoré sú následne v laboratóriu geneticky upravené a vrátené späť do krvného obehu. Po tomto vylepšení sú T-bunky schopné rozpoznať rakovinové bunky, útočiť na ne a do boja aktivizujú aj ďalšie zložky imunitného systému. Umožňuje im to pridaný syntetický receptor, ktorý pátra po proteíne CD19 na povrchu nádorových buniek.
Ako funguje terapia T-bunkami
1. Z pacientovej krvi sa odoberú T-bunky
- Plazma
- Biele krvinky a krvné doštičky
- Červené krvinky
2. Úprava T-buniek
- Do DNA T-buniek sú vložené syntetické gény. Tieto gény umožnia receptorom T-buniek rozpoznať proteín CD19.
3. Upravené T-bunky sa cez žilu vrátia do tela pacienta.
- Receptory aktivujú T-bunky a inštruujú ich, aby napádali rakovinové bunky s CD19.
T-bunky: Nevedia rozpoznať nebezpečné rakovinové bunky, ako to vedia napríklad s infekciami. Preto musia byť „špeciálne vycvičené“.
- T-bunky sa rozmnožujú a povzbudzujú ďalšie časti imunitného systému, aby bojovali s rakovinou.
„V podstate ide o to, že geneticky preprogramované T-bunky začnú vyhľadávať a ničiť nádorové bunky. Naši pacienti boli v terminálnom štádiu ochorenia a jediná dávka tejto terapia zafungovala u 90 percent z nich. Všetci títo pacienti sú teraz v kompletnej remisii a už sme v ich krvi nenašli žiadne bunky leukémie,“ uviedol profesor Stanley Riddell, ktorý experiment viedol. Zároveň však priznal, že dvaja pacienti podľahli komplikáciám, ktoré spôsobila príliš silná reakcia imunitného systému na túto terapiu.
Kým sa teda imunoterapia dostane do lekárskej praxe, bude musieť prejsť ešte mnohými testami. Až 90-percentná úspešnosť liečby pacientov v záverečnom štádiu ochorenia vyzerá síce zázračne, no vedľajšie účinky liečby môžu byť ešte drastickejšie ako pri chemo- alebo rádioterapii. Aj vedci sa k dosiahnutým výsledkom stavajú opatrne, lebo Riddellova práca zatiaľ nebola publikovaná v žiadnom odbornom karentovanom časopise. Zároveň dodávajú, že zatiaľ vôbec nie je isté, či by rovnaký prístup fungoval aj pri liečbe iných druhov rakoviny, ako je leukémia – teda hlavne pri odstraňovaní pevných nádorov.