Neandertálci a ľudia mali spoločné deti skôr, ako sa myslelo

Neandertálci a moderní ľudia sa začali páriť omnoho skôr, ako vedci doteraz predpokladali. Spoločné potomstvo mali podľa nemeckých antropológov už pred zhruba stotisíc rokmi. Informujú o tom vedci z lipského Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v žurnále Nature.

19.02.2016 12:00
kromaňonec Foto:
Ilustračné foto.
debata (4)

Vedci objavili v genóme neandertálca z pohoria Altaj v centrálnej Ázii krátke sekvencie dedičnej výbavy moderného človeka. Na základe veku skúmaných kostí a zloženia genómov dospeli vedci k záveru, že neandertálci a ľudia dnešného typu mali spoločné deti už pred zhruba 100-tisíc rokmi. To je o niekoľko desaťtisíc rokov skôr, ako sa doteraz predpokladalo.

To, že moderní Európania majú jedno až štyri percentá svojej dedičné výbavy od neandertálcov, sa vie už niekoľko rokov. To znamená, že moderný človek, ktorý do Eurázie prišiel z Afriky, sa pred zhruba 47-tisíc až 65-tisíc rokmi opakovane „zabával“ so svojimi archaickými predkami, z čoho vzišlo potomstvo s čiastočne spoločnou genetickou výbavou. Nový objav navyše ukazuje, že toto genetické obohacovanie bolo obojsmerné. Nielenže neandertálci zanechali svoje gény v modernom človeku (Homo sapiens), ale aj oni v sebe nosili DNA dnešných ľudí.

Neplatí to však pre všetkých. Vedci okrem DNA z kostí altajských neandertálcov skúmali tiež genetickú výbavu dvoch neandertálcov, ktorých pozostatky sa našli v európskych jaskyniach. V nich neobjavili žiadne stopy moderného človeka. „To nás privádza k záveru, že miešanie sa odohrávalo v ázijskom priestore,“ povedal vedúci vedeckého tímu Martin Kuhlwilm.

Neandertálci sú považovaní za najlepšie preskúmaných praľudí. Raný príbuzný druhu Homo sapiens vďačí za svoje meno miestu nálezu jeho kostí, lokalite Neandertal neďaleko nemeckého Düsseldorfu. Neandertálci pritom v našej genetickej výbave nezanechali len pozitívne gény. Podľa ďalšej štúdie, o ktorej informoval časopis Science, neandrtálské gény zvyšujú riziko závislosti od nikotínu a náchylnosť na depresie.

„Mozog je neuveriteľne komplexný, preto je ľahko pochopiteľné, že môže mať negatívne dôsledky, keď sú doň vložené zmeny pochádzajúce z úplne inej evolučnej vetvy,“ vysvetlila hlavná autorka štúdie Corinne Simontiová. Na druhej strane gény neandertálcov posilnili imunitný systém moderného človeka. Americkí vedci zistili, že gény neandertálcov predchodcom moderného človeka pravdepodobne pomohli prispôsobiť sa chladnejšiemu podnebiu mimo Afriky. Dedičná výbava neandertálcov sa údajne u dnešných Európanov a východných Ázijcov vyskytuje hlavne na miestach zodpovedných za reguláciu rastu a tvorby vlasov a pokožky.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #vedci #neandertálci #párenie #potomstvo