Pozostatky príbuzného človeka Homo floresiensis objavili paleontológovia ešte v roku 2003 v jaskyni Liang Bua na odľahlom ostrove Flores. Vtedy odhadli ich vek na 11-tisíc rokov. To by znamenalo, že po dlhé tisícročia žili v susedstve podstatne urastenejších a vyspelejších Homo sapiens. Nový výskum však naznačuje, že žiadne priateľské spolužitie sa nekonalo.
Posledné stopy po existencii hobitov sa totiž strácajú zhruba pred 50-tisíc rokmi. V približne rovnakom období začali Áziu a Austráliu osídľovať aj predchodcovia človeka. „Nechce sa mi veriť, že ide o náhodu. Stačí sa pozrieť na to, čo sa dialo vždy, keď človek začal obsadzovať nové územia,“ povedal Richard Roberts, geochronológ z Wollongongskej univerzity v Austrálii, ktorý je spoluautorom štúdie publikovanej v žurnále Nature. Zároveň poukázal na skutočnosť, že aj neandertálci vymizli krátko po tom, čo praľudia začali prenikať z Afriky do Európy.
Foto: A. BRUMM
Prvé fosílie hobitov s označením LB1 sa podarilo nájsť v roku 2003 asi šesť metrov pod nánosom hliny a skál. Kosti však boli príliš krehké, aby sa ich vek dal určiť rádiokarbónovou metódou. Preto vedci z lokality pozbierali zuhoľnatené zvyšky rastlín a predpokladali, že budú mať rovnaký vek ako fosílie. Takto dospeli k tomu, že hobiti žili ešte pred 11-tisíc rokmi. „Nejakým spôsobom títo drobní ľudia na ostrove žili ešte 30-tisíc rokov pred príchodom ľudí. Len sme sa škrabali po hlave, ako je to možné. Rozhodne sa nám to nepozdávalo,“ spomína Roberts.
Vykopávky v jaskyni však pokračovali. Vedci hľadali ďalšie hobitie pozostatky, no zároveň sa chceli dozvedieť viac aj o geológii ohromne rozľahlej jaskyne. Čím ďalej kopali, tým bolo jasnejšie, že zuhoľnatené zvyšky sa dostali do oveľa staršej vrstvy, ktorá zerodovala a bola nahradené novšou vrstvou. Použitím viacerých metód prišli na to, že v skutočnosti sa prekopali do obdobia spred 100-tisíc až 60-tisíc rokmi. Predtým nájdené primitívne kamenné nástroje používané hobitmi mali vek 190-tisíc až 50-tisíc rokov.
Po tomto zistení museli uznať, že sa v datovaní nálezu kostí hobitov zmýlili. Hobiti a ľudia spolu nežili. A ak, tak neveľmi dlho. „Či si myslím, že sme pri prvých vykopávkach mohli urobiť lepšiu prácu? S tým, čo sme vtedy vedeli, len ťažko. Po desiatich rokoch sme sa však dostali oveľa ďalej a urobilo sa oveľa viac práce,“ dodal Roberts.
Napriek presnejšiemu určeniu obdobia vymiznutia Homo floresiensis ostáva ešte veľa vecí záhadou. V akom evolučnom vzťahu boli hobiti s inými druhmi praľudí? Odkiaľ a kedy prišli? Krížili sa s prichádzajúcimi praľuďmi? To sa stále nevie.