Geneticky modifikované samčeky komára, ktoré okrem vírusu zika prenášajú aj horúčku dengue, neštípu. Vyšľachtené sú tak, aby po spárení so samičkami splodili potomkov, ktorí zomrú skôr, než dosiahnu plodnosť. Firma Oxitec oznámila, že sa na Kajmaních ostrovoch, kde žije asi 56-tisíc obyvateľov, chystá v júni vypúšťať do prírody státisíce modifikovaných komárov týždenne. Cieľom projektu je zistiť, či bude táto metóda účinná aj v ďalších krajinách postihnutých epidémiou.
Pred genetickými pokusmi s hmyzom však varujú ekológovia, podľa ktorých môžu vedci vyhubiť celý druh či neúmyselne vytvoriť nekontrolovane zmutovaného komára. Niektoré pokusy s komármi v minulosti sa totiž príliš nevydarili. Pri jednom z variantov modifikovaný komár síce neprenášal maláriu, ale z dlhodobého hľadiska bol odolnejší, žil dlhšie a kládol viac vajíčok. Pri iných pokusoch zas modifikovaný komár natoľko zoslabol, že by vo voľnej prírode neprežil, čím by sa narušil ekosystém. Komáre sú totiž potravou pre vtáky, netopiere či niektoré ryby.
Ochorenie spôsobené vírusom zika má obvykle mierny priebeh, je však podľa všetkého veľkým nebezpečenstvom pre ľudský plod. Lekári sa domnievajú, že môže zapríčiniť nedostatočný vývin mozgu, takzvanú mikrocefáliu. Spájaný je aj so vzácnym Guillain-Barrého syndrómom, ktorý sa prejavuje obrnou svalstva.
Vírus bol prvýkrát objavený v roku 1947 pri opiciach v pralese Zika neďaleko Entebbe v Ugande. Prvé prípady nákazy človeka hlásili v Nigérii v roku 1954. V roku 2006 bol rozlúštený genetický kód vírusu.
V Brazílii najväčší výskyt zaznamenali na severovýchode krajiny. Prípady nákazy sa však objavili aj na juhovýchodnom pobreží, kde sa nachádza bývalé hlavné mesto krajiny Rio de Janeiro, v ktorom sa budú v auguste 2016 konať letné olympijské hry. Brazília tak v súvislosti s hrami začala vo februári 2016 masívnu kampaň proti komárom a proti šíreniu vírusu a zvýšila výdavky ministerstva zdravotníctva. Inkubačná doba pri víruse zika je tri až 12 dní, pričom 60 až 80 percent postihnutých nevykazuje žiadne symptómy.