Prečo vlastne plačeme?

Prečo plačeme? Je dokázané, že ženy plačú viac ako muži a že väčšie sklony k plaču sa prejavujú v bohatých krajinách. Sú hypotézy, že testosterón môže mať úlohu v prejavovaní emócií. Pravda však je, že plač zostáva veľkou záhadou.

27.06.2016 14:00
slzy, plač. smútok, kino Foto:
Slzy sú azda len katalyzátorom emócií a pomáhajú mysli vyrovnať sa s prežívanou skutočnosťou.
debata

Otázku „prečo plačeme“ si položil britský vedec a novinár Adam Rutherford v článku publikovanom na internetových stránkach BBC. Rutherford pripúšťa, že u neho vzbudzujú dojatie filmy a ako príklad uvádza snímku Ihrisko snov z roku 1989, kde protagonista stvárnený Kevinom Costnerom postaví bejzbalové ihrisko po tom, čo počul „hlas“. Vo filme stretne svojho mŕtveho otca, s ktorým nemal dobré vzťahy, a spoločne hrajú bejzbal. „Na konci filmu sotva zadržiavam plač,“ priznáva Rutherford. Pýta sa však, prečo zvyčajne ženy plačú častejšie ako muži a prečo pohľad na muža v slzách vzbudzuje rozpaky.

V roku 1982 vypočítal americký psychológ William Frey, že ženy plačú v priemere 5,3-krát za mesiac, zatiaľ čo muži len 1,3-krát. A nielen to. Žena plače v priemere päť až šesť minút v jednom kuse, zatiaľ čo muž iba dve až tri minúty.

Plač prichádza v najrôznejších situáciách: keď sme smutní, šťastní, keď máme fyzickú či psychickú bolesť.

Plačom sa zaoberal aj holandský psychológ Ad Vingerhoets, ktorý potvrdil, že existuje rozdiel v plači osôb ženského a mužského pohlavia, ktorý sa začína prejavovať už v detstve. Neexistuje však u veľmi malých detí, ktoré ešte nehovoria a ktoré plačú všetky rovnako, aby im rodičia venovali pozornosť. Vingerhoets zdôrazňuje tiež úlohu sociálnych a kultúrnych faktorov: plače sa viac v tých krajinách, kde je plač spoločensky prijateľný, zvlášť v bohatých krajinách. Dôvodom môže byť to, že blahobyt vyvoláva u jedincov pocit väčšej voľnosti vo vyjadrovaní emócií. Okrem sociálnych faktorov psychológ zdôrazňuje, že svoju úlohu hrajú aj hormóny, najmä testosterón.

Nepoznáme dôvod, prečo plačeme, a to aj preto, že plač prichádza v najrôznejších situáciách: keď sme smutní, šťastní, keď máme fyzickú či psychickú bolesť. Pretože človek je spoločenský tvor, môže byť plač spôsobom priameho oznamovanie silných emócií ostatným ľuďom. Podľa niekoľkých Vingerhoetsových štúdií majú slzy významný efekt katarzie.

Je nesporné, že po plači, a to aj v najhorších situáciách, sa cítime trochu lepšie. Vlani Vingerhoets zorganizoval experiment, pri ktorom vyzval niekoľko dobrovoľníkov, aby opísali svoj duševný stav predtým, ako si pozreli jeden z dvoch filmov, ktoré im vybral: Život je krásny s Robertom Benignim a Hačikó – príbeh psa Lasseho Hallströma. Rovnakú otázku im položil o dvadsať minút neskôr a potom ešte dve hodiny po zhliadnutí filmu. A výsledok? Osoby, ktoré neplakali, mali pred zhliadnutím aj po zhliadnutí filmov rovnakú náladu, a tí, ktorí sa rozplakali, uviedli, že sa cítia oveľa lepšie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #smútok #emócie #plač #dojatie #slzy