Stojíme na prahu nanotechnologickej revolúcie. Aj tak by sa dalo čítať rozhodnutie Kráľovskej akadémie vied oceniť tohtoročnou Nobelovou cenou za chémiu troch vedcov, ktorí stáli pri zrode dizajnu a výroby prvých miniatúrnych strojov postavených z molekúl. Sú to vôbec najmenšie pohyblivé aparáty, aké je schopné človek postaviť – ich veľkosť nepresahuje tisícinu šírky ľudského vlasu. Nové poznatky v odbore takzvaných molekulárnych strojov majú byť využiteľné okrem iného pri vývoji nových materiálov, senzorov a systémov na uchovanie energie.
To je však len zlomok potenciálu budúcich nanostrojov. Ako uviedla sama akadémia, napríklad taký „molekulárny motor je v súčasnosti v rovnakom štádiu, ako bol elektrický motor okolo roku 1830, keď vedci predstavili rôzne otáčajúce sa kolesá a hriadele, bez toho, aby tušili, že na základe ich objavov budú raz fungovať elektrické vlaky, práčky, výťahy či kuchynské roboty“.
Tohtoročnú Nobelovu cenu za chémiu si podelili Francúz Jean-Pierre Sauvage, Brit Fraser Stoddart a Holanďan Bernard Feringa. Trojica Európanov dostala podľa akadémie prestížne ocenenie za to, že zistila, ako kontrolovať pohyb molekúl, teda základných stavebných kameňov, z ktorých sú vybudované nanostroje. Umelo ovládané molekuly dokážu plniť určité úlohy, keď je im dodaná energia, napríklad svetelná.
Spomenutí vedci dokázali na molekulárnej úrovni vyrobiť napríklad miniatúrny motor a následne nanoauto. Na základe ich objavov vznikol tiež napríklad molekulárny výťah, molekulárny sval či molekulárny počítačový čip, ktoré sú tvorené súčiastkami z jednotlivých atómov. Umelo vyrobené molekuly by mohli byť v budúcnosti súčasťou chytrých materiálov, kde by riadili ich vodivosť či viskozitu. Počítačové čipy vyrobené z molekúl by do výpočtovej techniky mohli priniesť rovnakú revolúciu, aká prišla s používaním kremíkových polovodičov.
V súčasnosti sa už dokonca konajú preteky nanoáut. Organizuje ich francúzske laboratórium CEMES. Nanoautá pretekajú na zlatej vrstve na trati dlhej 100 nanometrov, čo je 0,0001 milimetra. Sú na nej dve zákruty a tri rovinky. Nanoautá trať zvládnu prejsť zhruba za jeden deň. Skôr ako o rýchlosť však v týchto pretekoch ide o testovanie rôznych prístupov v budovaní nanomotorov.
Tento rok už boli oznámené dve Nobelovej ceny. V pondelok sa tešil z pocty za lekárstvo Japonec Jošinori Ósumi za výskum autofágie, teda procesu, pri ktorom bunky ničia časť svojho obsahu, zbavujú sa tak nežiaducich komponentov a následne svoj obsah recyklujú. V utorok boli ocenení za fyziku traja Briti pôsobiaci v USA David Thouless, Duncan Haldane a Michael Kosterlitz za výskum neobvyklých stavov hmoty, ktorý môže prispieť k výrobe dokonalejších materiálov využiteľných v elektronike či kvantových počítačoch.
Zajtra bude oznámený tohtoročný nositeľ Nobelovej ceny za mier. V pondelok je na rade cena za ekonómiu a vo štvrtok 13. októbra bude vyhlásená Nobelova cena za literatúru. Na vyznamenaných čaká aj finančná odmena vo výške 8 miliónov švédskych korún (833-tisíc eur). V prípade nobelovky za chémiu si laureáti túto sumu rozdelia na tretiny.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka pravda.