Väčšina dochádzajúcich v Anglicku a vo Walese by najskôr chápavo kývla, pretože obyvatelia týchto dvoch krajín patria k tým, čo celosvetovo musia dochádzať do práce najdlhšie, napísal spravodajský server CNN.
Priemerný čas dochádzania do práce v oboch krajinách dosiahol v roku 2013 dĺžku 56 minút, pričom väčšina ľudí trávi čas vo vlakoch, v autobusoch alebo vnútri automobilov. Najdôležitejší však nie je čas zabitý dochádzaním, ale to, že môže škodiť zdraviu. Podľa správy, ktorú vypracovala britská Kráľovská spoločnosť verejného zdravia (RSPH), kvôli dochádzaniu stúpa počet skonzumovaných kalórií, zhoršuje sa zdravotný stav aj celkový pocit pohody.
Dochádzanie do práce je vysoko stresujúca záležitosť, keď sa na zdraví negatívne podpisujú také faktory, ako je znížená fyzická aktivita či menej času na zdravú stravu, cvičenie, spoločenské styky alebo spánok.
Najdlhšie trávia čas dochádzaním Londýnčania, ktorým trvá priemerne 79 minút, kým dorazia na pracovisko. Tým predstihli všetky americké mestá vrátane Los Angeles, Chicaga a New Yorku. Podľa RSPH pri „kultúre dochádzania“ dostali prednosť také aspekty, ako sú napríklad náklady a dostupnosť, a vplyv na zdravie verejnosti bol odsunutý nabok.
Údaje o dĺžke dochádzania do práce boli získané zo štatistického úradu a tiež z prieskumu medzi 1 500 dochádzajúcimi. V ňom činitelia RSPH pátrali po príčinách, prečo sú dochádzajúci ľudia menej zdraví ako tí, čo dochádzať nemusia.
Viac ako polovica opýtaných cíti v dôsledku dochádzania do práce stres, 44 % z nich uviedlo, že kvôli času premárnenému dochádzaním môžu tráviť menej času s rodinou a priateľmi, a 41 % pripustilo menej telesnej aktivity. Zhruba tretina potvrdila, že menej spia a nedostatok odpočinku si vynahrádzajú jedlom s vyšším podielom nezdravej stravy.
Medzi kroky, ktoré by túto situáciu mohli zmeniť alebo aspoň trochu zlepšiť, patrí napríklad väčšia prispôsobivosť zamestnávateľov. Tí by nemali trvať na pevnom pracovnom čase, a ak je to len trochu možné, prispôsobiť ho tak, aby sa dochádzajúci vyhli preplneným dopravným prostriedkom a komunikáciám počas špičky. Takmer 60 % opýtaných uviedlo, že flexibilný pracovný čas by im zlepšil zdravie i pohodu.
Ďalšie odporúčania zahŕňajú poskytnutie väčšieho počtu sedadiel v dopravných prostriedkoch či zrušenie oddielov prvej triedy vo vlakoch, aby bolo viac priestoru na sedenie pre cestujúcich. Pri dopravných trasách by sa tiež mala znížiť dostupnosť nezdravého, bufetového jedla a rýchleho občerstvenia. „Ľudia v tomto prostredí trávia veľa času a to, čo sa im tu ponúka, nie je vždy v ich najlepšom záujme,“ uvádzajú autori prieskumu v zhrnutí výsledkov.