Tím na čele s Frankom Grutznerom z The University of Adelaide a Briony Forbes z Flinders University objavil, že jed, ktorý produkujú samce vtákopyska počas obdobia rozmnožovania, obsahuje hormón GLP-1 (glukagónu podobný peptid 1). Tento hormón sa u človeka a iných živočíchov tvorí v tráviacom trakte, pričom jeho úlohou je vyvolať vylučovanie inzulínu na zníženie cukru v krvi. Normálne sa však odbúrava počas niekoľkých minút, pričom u pacientov s cukrovkou 2. typu je stimulácia GLP-1 nedostatočná na zachovanie správnej úrovne cukru v krvi.
„Zistili sme, že u vajcorodých cicavcov došlo k evolučným zmenám fungovania GLP-1, vďaka ktorým sa tento hormón neodbúrava tak rýchlo ako u ľudí. V tejto skupine cicavcov riadi odbúravanie tohto hormónu úplne iný mechanizmus,“ vyhlásil Grutzner.
V prípade vtákopyskov k tomu došlo na základe toho, že tento hormón u nich slúži na dve rozličné funkcie – v tráviacom trakte ako regulátor cukru v krvi a v jede na tŕňoch na zadných nohách na odstrašenie iných samcov. Ježury však takéto tŕne nemajú. „Absencia tŕňov u ježúr zostáva evolučnou záhadou, ale skutočnosť, že u vtákopyskov aj ježúr sa vyvinula produkcia pomaly sa odbúravacieho hormónu GLP-1, je sama osebe veľmi zaujímavým objavom,“ uviedol Grutzner, ktorý chce s kolegami ďalej zistiť, či by sa tento poznatok dal využiť pri liečbe cukrovky.
„Dôležitým experimentom bude otestovať tento hormón na myšiach a zistiť, ako ovplyvní výšku hladiny cukru v krvi. K liečbe ľudí je však ešte veľmi dlhá cesta. Najprv musíme presne zistiť, ako tento hormón funguje,“ dodal Grutzner, ktorého tím zverejnil výsledky štúdie v časopise Scientific Reports.