Bezpečnejšiu techniku operovania hlboko uložených nádorov v mozgu sa teraz podarilo vyvinúť slovenským odborníkom. Operovali ňou úspešne už desať pacientov a ich technika našla ohlas aj v ďalších špičkových tímoch napríklad z nórskeho Trondheimu či Harvardovej univerzity.
Veľkým problémom a rizikom pri operáciách v časti mozgu nazývanom inzula je možnosť poškodenia drobných, ale mimoriadne dôležitých cievok, ktoré často prechádzajú priamo cez mozgový nádor. Ak by došlo k ich preseknutiu počas operácie, dôležité časti mozgu by nedostávali živiny a došlo by k ich nezvratnému poškodeniu. To by sa mohlo skončiť paralýzou pacienta – mohol by stratiť schopnosť reči alebo napríklad schopnosť hýbať končatinami.
Slovenský tím odborníkov sa vo výskume a v chirurgických zákrokoch venoval difúznym gliómom mozgu. „Difúzne gliómy mozgu sú najčastejšie nádory mozgu, ktoré predstavujú veľmi závažný medicínsky problém. Tieto nádory sa bohužiaľ menia až na najzhubnejšie,“ hovorí doktor Andrej Šteňo z Neurochirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB), ktorý zákroky viedol. „Pri operácii sa z nádoru snažíme odstrániť všetko, čo sa odstrániť dá, no niečo musíme ponechať, aby nedošlo k poškodeniu mozgu pacienta. Čím väčšiu časť hlavného tumoru sa podarí odstrániť, tým má pacient lepšiu prognózu.“
Aj keď sú difúzne gliómy najčastejšie nádory mozgu, nikde na svete nie sú trvalo vyliečiteľné. Najčastejšie postihujú ľudí od 30 rokov a podľa včasnosti diagnostiky prežívanie pacientov klesá od 16 rokov až k pár mesiacom. Operácie týchto nádorov majú svoje úskalia. Hlavným je to, že difúzne gliómy nemajú hranice. Aj pri nižších stupňoch zhubnosti sa môžu rozšíriť o dva až štyri centimetre od centra tumoru a dokážu prerastať dôležité mozgové štruktúry.
Takéto operácie si vyžadujú najmodernejšie medicínske postupy, pričom najmodernejším je operácia pri vedomí pacienta. „Všetky bolestivé fázy sa uskutočňujú pri umŕtvení pacienta, pri plnej anestézii. Ale samotná operácia mozgu už prebieha pri vedomí pacienta, lebo mozog nemá nervové zakončenia pre bolesť. Mozog nebolí.“ Aj pri využití najmodernejších mikrochirurgických techník je však riziko ochrnutia vysoké. Dôvodom sú najmä tenučké cievky – letikulostrátové artérie.
„Snažili sme sa preto o čo najkvalitnejšie zobrazenie nádorového tkaniva a čo najprecíznejšie zobrazenie hlavných mozgových tepien pomocou 3D-sonografu. Využívali sme pritom fúziu obrazu z viacerých ultrazvukových sond. Počas jednej z operácií sme si všimli, že sa nám na prístrojoch darí zobraziť aj drobné mozgové tepničky s priemerom často menším ako jeden milimeter. To sa vo svete dovtedy považovalo za nedoriešený problém,“ vysvetlil doktor. Podľa jeho slov je len otázkou času, kým sa táto technika začne používať aj pri iných diagnózach, ako je difúzny glióm mozgu.
Nasledovali ďalšie operácie a ukázalo sa, že nešlo o náhodný prípad. Podarilo sa to u každého ďalšieho pacienta. „Identifikácia týchto drobných cievok prispieva k prevencii ich poškodenia počas odstraňovania nádoru mozgu a významne znižuje riziko ochrnutia pacientov,“ uviedol Šteňo s tým, že ich zistenia publikoval prestížny odborný časopis Journal of Neurosurgery. Podľa jeho slov ide o náročné operácie, ktoré vyžadujú prítomnosť skúseného neuroanestéziológa a neurofyziológa. Trvať môžu až 13 hodín. „Mali sme prípad, keď sme operovali v dvoch fázach po desať hodín.“
V UNB sa vykonáva najviac operácií mozgu na Slovensku – vyše 700 ročne. Operácií vykonaných pri vedomí pacienta má na konte už viac ako tristo. „Úspech, ktorý sa podarilo dosiahnuť tímu z neurochirurgickej kliniky, potvrdzuje jedinečnosť a unikátnosť tohto pracoviska,“ dodal riaditeľ UNB Miroslav Bdžoch.