„Vhodne stimulované krvné bunky začnú vytvárať proteínovú substanciu, ktorá krvnou cestou putuje do mozgu. Tam dokáže vytvoriť toleranciu voči ischemickému poškodeniu. Na stimuláciu možno použiť aj klinicky akceptovateľné zásahy, ako napríklad krátkodobú ischémiu (zaškrtenie) periférneho svalu či vysokointervalový tréning. Postupne, ako sme sledovali tieto mechanizmy, sme zistili, že v poškodených bunkách mozgu sa zlepšili nielen energetické pochody, ale aj antioxidačná ochrana,“ hovorí Petra Bonová z Neurobiologického ústavu.
Neurobiologička dodáva, že pozitívnou správou je, že takéto proteíny sa tvoria práve v krvných bunkách, pretože použitie krvi je pre kliniku najjednoduchšie. Budúcnosť tohto výskumu spočíva v tom, že raz bude možné odobrať krv so vzácnymi proteínmi a preniesť ju do postihnutého organizmu v čase, keď to bude najviac potrebovať.
„Pri zvieracích modeloch vieme túto toleranciu preniesť z jedného organizmu do druhého. Pri lokálnej ischémií by to malo byť najneskôr do troch hodín, lebo potom sú už bunky oslabené a odumrú. Pri globálnej ischémii je možné stimuláciu vyvolať v časovom úseku až do dvoch dní,“ doplnila Bonová.
Pre slovenských vedcov je výzvou zistiť, ako by mohli v budúcnosti túto „toleranciu prenášajúcu krv“ preniesť do tela pacienta postihnutého mozgovou príhodou. Ideálne by bolo identifikovať túto vzácnu substanciu tak, aby z nej mohol byť vyrobený liek.