Najväčšiu hrozbu predstavujú baktérie Acinetobacter baumannii, Pseudomonas aeruginosa a zástupcovia čeľade Enterobacteriaceae, kam patria napríklad Escherichia coli či zástupcovia rodov Klebsiella, Serratia či Proteus, pričom všetky menované si vyvinuli odolnosť voči karbapenémovým antibiotikám.
Tieto baktérie spôsobujú vážne infekcie krvi a tiež v oblasti hrudníka. V ďalšej skupine sú napríklad Enterococcus faecium, Staphylococcus aureus, Helicobacter pylori či druhy rodu Salmonella. V skupine so strednou prioritou sú potom napríklad Streptococcus pneumoniae alebo Haemophilus influenzae. Do zoznamu odborníci nezahrnuli Mycobacterium tuberculosis, ktorá spôsobuje tuberkulózu, pretože vývoj nových liekov proti tejto baktérii sa už stal prioritou.
Účelom vytvorenia tohto zoznamu je snaha upriamiť pozornosť vlád na naliehavosť objavu nových antibiotík, ktoré dokážu tieto baktérie usmrtiť. „Odolnosť baktérií voči antibiotikám dosahuje znepokojujúce rozmery, pričom nemáme k dispozícii takmer žiadne nové antibiotiká, takže nám rýchlo dochádzajú možnosti liečby. Ak prenecháme vývoj nových liekov iba na farmaceutické firmy, tak nové antibiotiká, ktoré potrebujeme najsúrnejšie, by sme nemali k dispozícii včas,“ uviedla Marie-Paule Kieny z WHO.