Objav publikovali na stránkach časopisu Science talianski vedci Luisa De Vivová, Chiara Cirelliová a Giulio Tononi, pôsobiaci na Wisconsinskej univerzite, a Michele Belles z Polytechnickej univerzity vo stredotalianskej Ancone.
Štúdia ukončila dlhoročnú diskusiu o úlohe spánku v procese učenia a potvrdila teóriu, ktorú Cirelliová a Tononi vypracovali pred niekoľkými rokmi. „Podľa ich hypotézy určuje vzájomné pôsobenie s okolím v čase bdelosti postupné posilňovanie synapsií, pretože sa stále učíme nové veci, aj keď si to neuvedomujeme. Spánok, naopak, slúži na to, aby sa synapsie vrátili na energeticky udržateľnejšiu úroveň a dovolili nám učiť sa ďalší deň nové veci. Vďaka tejto štúdii sa nám prvýkrát podarilo získať vizuálny dôkaz tohto javu,“ citoval Bellesiho taliansky denník La Repubblica.
Cieľom spánku je teda zabudnúť zbytočné spomienky. Vedci s použitím sofistikovaného elektronického 3D mikroskopu merali a rekonštruovali takmer 7-tisíc synapsií odobratých z motorickej a senzorickej oblasti mozgovej kôry pred odpočinkom a po ňom. Vytvorili tak najväčšiu databázu synapsií na svete, pripomína Belles. Po štyroch rokoch náročnej práce vedci zistili, že sa osem synapsií z desiatich (predovšetkým tie malé a stredné) zmenšuje úmerne k svojej veľkosti, zatiaľ čo tie väčšie, ktoré uchovávajú dôležitejšie informácie, zostávajú stabilné.
Mozgové bunky prechádzajú z akéhosi stavu „on“, keď sa aktivujú, do stavu „off“, ktorý je zrejme určený na to, aby mozog šetril energiou. To ovplyvňuje aj našu úroveň pozornosti a vyvoláva epizódy nevedomej nepozornosti, keď sme akosi „odpojení“. Ukázala to štúdia Stanfordovej univerzity v Spojených štátoch.
Vedci objavili tento jav na myšiach. Registrovali aktivitu kolónií neurónov, ktoré tvoria rôzne vrstvy mozgovej kôry. „V aktívnom stave začínajú všetky neuróny veľmi rýchlo vysielať signály, potom náhle svoju aktivitu zastavia,“ vysvetľuje docent bioinžinierstva na Stanfordovej univerzite Kwabena Boahen. Toto „on“ a „off“ sa odohráva kontinuálne.
Keď musíme venovať pozornosť nejakému stimulu pochádzajúcemu z vonkajšieho sveta, zodpovedajúce neuróny v mozgu spoločne oscilujú medzi „on“ a „off“. Viac času sú však v aktivovanom stave a umožňujú tak rýchlejšiu reakciu. Prečo neuróny striedavo odpočívajú aj počas bdenia, nie je doteraz jasné, vedci však predpokladajú, že ide o mechanizmus energetických úspor. Keď sú neuróny aktívne a vysielajú signály s vysokou frekvenciou, produkujú odpad nebezpečný pre tieto bunky. Periódy spomalenia signálov teda môžu slúžiť na akúsi očistu od toxického odpadu.
Na základe týchto výsledkov teraz vedci chcú skúmať účinky vyvolané nedostatkom spánku a zmenami rytmu spánku a bdenia typického pre moderný život.
O spánku sa toho snažia vedci zistiť čo najviac, keďže je neoddeliteľnou súčasťou života každého človeka. Prišli napríklad na to, že pridlhý spánok zvyšuje riziko mŕtvice, pričom mozgová mŕtvica je treťou najčastejšou príčinou úmrtí po chorobách srdca a rakovine. Takisto sa prišlo na to, že nočné zmeny zvyšujú riziko vzniku cukrovky. Workoholici pracujúci nadčasy alebo ľudia, ktorí často lietajú lietadlom či pracujú nočné zmeny, majú pre posunutý denný režim a nedostatok spánku zvýšené riziko ochorenia na diabetes. Ak sa ich vnútorné hodiny ocitnú mimo obvyklého rytmu, môže to viesť k tomu, že pankreas produkuje menej inzulínu a v krvi sa tak hromadí cukor. Zvýšená hladina cukru potom môže vyvolať cukrovku.