Dnes sa cíti oveľa lepšie, počet záchvatov sa znížil až o 90 percent, ich priebeh je miernejší a rýchlejšie sa vracia do normálu.
Epilepsia je neurologické ochorenie charakterizované opakovanými záchvatmi, ktoré sú vyvolané abnormálnymi elektrickými výbojmi a nadmernou synchronizáciou nervových buniek v mozgovej kôre a neurónových sieťach. Pre pacientov predstavuje nielen zdravotný, ale aj spoločenský problém. „Záchvaty na verejných miestach alebo v práci zhoršujú postavenie pacientov. Časté záchvaty im znemožňujú pracovať a mnohí končia na invalidnom dôchodku. Ohrozené sú súkromné a rodinné vzťahy. Spoločenský život takmer neexistuje,“ vysvetľuje epileptologička Gabriela Timárová.
Hĺbková stimulácia mozgu je bezpečnou a už niekoľko rokov aj na Slovensku zavedenou terapiou, ktorá sa používa pri liečbe Parkinsonovej choroby a niektorých chorôb s abnormálnymi pohybmi. „Na Neurochirurgickej klinike LFUK v Bratislave sa na liečbu epilepsie používala už pred 40 rokmi. Limitujúcim faktorom bolo technické zariadenie. Neurostimulátory a najmä hĺbkové mozgové elektródy nedovoľovali dosiahnuť požadovaný efekt, preto sa od tejto liečby upustilo. Súčasné terapeutické aktivity sú teda renesanciou hĺbkovej mozgovej stimulácie u pacientov s medikamentózne nezvládnuteľnou epilepsiou,“ vysvetľuje profesor Juraj Šteňo, prednosta Neurochirurgickej kliniky LF UK, SZU a UNB. „Klinické dáta a príklady zo sveta ukazujú, že polovica pacientov využívajúcich hĺbkovú stimuláciu mozgu na liečbu epilepsie uvádza počas prvého roka zníženie počtu záchvatov minimálne o 41 percent, pričom v nasledujúcom roku až o 56 percent. Rovnako pacienti uvádzajú zníženie výskytu najťažších typov záchvatov,“ vysvetľuje doktorka Timárová.
Terapia pozostáva z chirurgicky implantovaného neurostimulátora (podobný kardiostimulátoru) a elektród zavedených priamo do mozgu. Neurostimulátor vysiela elektrické impulzy, ktoré prostredníctvom zavedených elektród zabezpečujú precízne riadenú elektrickú stimuláciu presne zacielenej oblasti v mozgu – tzv. predné jadro thalamu. Thalamus, považovaný za ústrednú prepojovaciu stanicu v mozgu, má silné napojenie na tie časti mozgu, v ktorých vznikajú epileptické záchvaty. Výskumy ukazujú, že stimulácia v tejto oblasti mozgu ovplyvňuje tvorbu a šírenie abnormálnych vzruchov a tak znižuje aktivitu záchvatov. „Podstatou hĺbkovej stimulácie je elektrická stimulácia niektorej časti mozgu hĺbkovými elektródami, bez chirurgickej resekcie mozgových štruktúr. Je to reverzibilné ovplyvnenie funkcie mozgu, ktorého účelom je zabránenie vzniku epileptických záchvatov,“ vysvetľuje profesor Šteňo.
Pri zavádzaní elektród do mozgu lekári využívajú moderné technické vybavenie. Implantácia prebieha v celkovej anestéze. Umiestnenie elektród do mozgu je vopred vypočítané pomocou špeciálneho softvéru na základe údajov z magnetickej rezonancie. „Zavedenie elektród je maximálne presné a bezpečné. Využitie elektrickej stimulácie umožňuje ovplyvnenie funkcie mozgu bez nutnosti poškodenia mozgového tkaniva, po jej vypnutí sa vracia do pôvodného stavu. Po zavedení elektród nasleduje implantácia neurostimulátora pod kľúčnu kosť a jeho prepojenie s elektródami,“ vysvetľuje neurochirurg Michal Kľoc. Zákrok trvá 4 až 5 hodín a po ňom sa nastavia parametre stimulácie. Každý pacient má takzvaný pacientsky ovládač, prostredníctvom ktorého môže stimuláciu kedykoľvek zapnúť a vypnúť, kontrolovať stav stimulátora a upravovať naprogramované parametre v medziach nastavených lekárom.