Podľa jeho osobných dokladov sa Sodimedjo, známy tiež ako Mbah Ghoto (dedo Ghoto) narodil v decembri 1870. To by z neho robilo najdlhšie žijúceho človeka v dejinách ľudstva.
Stanica BBC však upozornila, že v Indonézii začali registrovať narodenie iba v roku 1900 a už vtedy zaznamenali aj chyby.
Podľa indonézskych úradov mal muž však platné doklady, ktoré doložil dokumentmi a jeho vek si overili aj niekoľkými rozhovormi s ním.
Dňa 12. apríla ho kvôli zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu zobrali do nemocnice. O šesť dní nato však trval na tom, že sa vráti domov.
„Odkedy prišiel z nemocnice, jedol iba zopár lyžíc ovsenej kaše a veľmi málo pil, povedal BBC jeho vnuk Suyanto. "Trvalo to iba zopár dní. Od toho okamihu až do svojej smrti odmietal jesť i piť.“.
Na otázku, za čo vďačí svojej dlhovekosti, Mbah Ghoto povedal vlani BBC, že kľúčová je trpezlivosť a že mal „dlhý život, pretože sa o mňa starajú ľudia, ktorí ma ľúbia“.
Mbah Ghoto bol celý svoj život silný fajčiar, prežil štyri manželky, 10 súrodencov a všetky svoje deti.
V dedine bol považovaný za hrdinu, preslávil sa rozprávaním o vojnách s Japonskom a holandskými kolonizátormi.
Jeho vnuk Suryanto povedal, že starého otca pochovali v pondelok na miestnom cintoríne na mieste, ktoré si sám vybral a kúpil pred niekoľkými rokmi. Na hrob mu dali náhrobný kameň, ktorý po dlhé roky čakal pripravený pri jeho dome. „Nepýtal veľa. Kým zomrel, chcel iba, aby sme ho my ako jeho rodina nechali odísť,“ zveril sa vnuk.
Ak sa jeho vek podarí overiť z nezávislého zdroja, bol by Mbah Ghoto starší ako Francúzka Jeanne Calmentová, ktorá zomrela vo veku 122 rokov a je považovaná za najdlhšie žijúceho človeka v záznamoch.