Výsledky výskumu publikovali českí fyzikálni chemici z Akadémie vied Martin Ferus a Svatopluk Civiš v prestížnom žurnále Proceedings americkej Národnej akadémie vied. Ich práca sa tak zaradila medzi tri percentá najcitovanejších vedeckých článkov na svete, informovala Grantová agentúra ČR.
„Teoreticky i experimentálne sme dokázali, že základné stavebné kamene ribonukleovej kyseliny (RNA) – guanín, adenín, cytozín a uracil – mohli vzniknúť vďaka energii rázovej vlny uvoľnenej pri dopadaní mimozemských telies, ale aj elektrickým výbojom na jednoduché plyny amoniak a oxid uhličitý,“ priblížil výsledok experimentu Ferus. Takzvané nukleové bázy, ktoré pri pokusoch vznikli, stáli podľa súčasných predstáv vedcov pri narodení najstarších foriem života na Zemi.
Českí vedci tak svojou prácou „očistili“ amerického vedca Stanleyho Lloyda Millera, ktorý v roku 1953 ako prvý predložil dôkaz o možnosti vzniku organických látok z anorganických v prehistórii planéty. Proti spôsobu prevedenia a výsledkov Millerovho experimentu sa vymedzila veľká skupina vedeckých pracovníkov.
Podmienky, ktoré panujú pri dopade asteroidu na Zem, simulovali českí vedeckí pracovníci za pomoci lasera Asterix, ktorý patrí Ústavu fyziky plazmy Akadémie vied. Laserová iskra veľkosti futbalovej lopty a s teplotou plazmy simulovala okolie padajúceho asteroidu. Výsledky pokusu následne spracovali francúzski vedci, ktorých výpočty pomohli odhaliť reakčný mechanizmus, ktorý nemohol Miller vo svojej dobe poznať.
V pôvodnom Millerovom experimente bola použitá voda (H2O), metán (CH4), amoniak (NH3) a vodík (H2). Tieto chemikálie boli uzavreté do množstva sterilných sklenených trubičiek a baniek, ktoré boli spojené do slučky. Jedna banka bola z polovice naplnená kvapalnou vodou a v druhej bola dvojica elektród. Voda bola najprv zahriata, aby sa vyparila. Medzi elektródami potom preskakovali iskry, ktoré simulovali blesky prechádzajúce atmosférou a vodnou parou. Nakoniec sa atmosféra ochladila, aby voda kondenzovala a dostala sa znovu do prvej banky. Tým sa kruh uzavrel a proces potom prebiehal stále dokola.
Po jednom týždni trvania experimentu Miller pozoroval, že 10 až 15 percent uhlíka sa premenilo na organické zlúčeniny. Z dvoch percent sa stali aminokyseliny, z ktorých sa vytvárajú bielkoviny v živých bunkách, s tým, že najviac bolo aminokyseliny glycínu. Vznikli aj sacharidy. Nevytvorili sa žiadne nukleové kyseliny, ale vzniklo všetkých 20 bežných aminokyselín.
Laboratórium Svatopluka Civiša v Akadémii vied sa chemickou evolúciou života na Zemi zaoberá už takmer dvadsať rokov. Profesor Civiš patrí medzi zakladateľov tohto odboru v Česku.