Úspešný zásah je výsledkom výskumu Oregonskej univerzity, ku ktorému prispeli odborníci z Kalifornie, z Číny a Južnej Kórey. Vedci opravili desiatky embryí s mutáciou, ktorá vyvoláva srdcovú chorobu, ktorá v neskoršom veku môže spôsobiť náhlu smrť. Keby vedci umožnili embryu ďalší rast, vyhol by sa tomuto ochoreniu nielen daný novorodenec, ale aj jeho potomkovia. Hrozby mutácií boli navyše zbavené všetky gény, nie len niektoré.
Biochemička Jennifer Doudnaová, ktorá sa na výskume podieľala, denníku The New York Times povedala, že výsledok je povzbudením pre všetkých, ktorí dúfajú, že ľudské embryá sa dajú využiť na vedecké výskumy aj na klinické účely. Kým však ku klinickému využitiu dôjde, čaká vedcov ešte dlhá cesta. Ak budú ďalšie testy úspešné, majú nádej na zdravého potomka páry, ktorým lekári kvôli dedičným chorobám nedávali nádej. Môže ísť o také choroby, ako je rakovina vaječníkov, cystická fibróza alebo skoré druhy Alzheimerovej choroby.
Vedci navyše podľa The New York Times pri výskume narazili na nečakaný objav: zistili, že embryá sa dokonca dokážu „opravovať“ samy. Okrem nadšenia výskumníkov však oregonský test vyvoláva aj vážne etické otázky, pretože ide o klasický príklad genetického inžinierstva, upozornil newyorský denník. Skeptici sa obávajú, že podobné zásahy môžu viesť k pokušeniu „vyrábať“ ľudské bytosti obdarené žiaducou fyzickou či psychickou výkonnosťou.