Jedovaté žaby by mohli uľaviť od bolesti

, 22.09.2017 14:00
žaba
Jedovatá žaba druhu Epipedobates anthonyi z banánovej plantáže v Ekvádore. Autor:

Náhle zvýšenie krvného tlaku, omdlievanie a dokonca aj smrť. Žaby sú to síce malinké a často aj pestrofarebné, no neodporúča sa s nimi hrať. V tele totiž vytvárajú neurotoxíny určené na obranu proti predátorom. Ako je však možné, že na samotné žaby tieto neurotoxíny neúčinkujú? Vedci si myslia, že prišli na to, čo je za tým, a dokonca by zo žabacích neurotoxínov chceli vyvíjať lieky proti bolesti a na liečbu závislosti od nikotínu - teda fajčenia.

Žaby používajú jedovaté toxíny na sebaobranu. Nechcú byť zjedené. „Byť toxický môže znamenať veľkú výhodu v boji o prežitie. Prečo však viac zvierat nie je toxických?“ pýta sa Rebecca Tarvinová z Texaskej univerzity, ktorá výsledky svojho výskumu publikovala v žurnále Science. Podľa nej žaby našli spôsob, ako byť imúnne voči vlastným jedom. Stačí na to malá genetická mutácia, ktorou iné živočíchy nedisponujú. Jedovatým žabám z juhoamerických pralesov stačilo zmeniť len tri z 2¤500 aminokyselín na svojich receptoroch, aby neotrávili samy seba. Existujú stovky jedovatých žiab. Bránia sa použitím tuctov rozličných neurotoxínov. Aj preto výskum rezistencie žiab voči jedovatým neurotoxínom nie je jednoduchý.

Už ku koncu 70. rokov vedci začali pracovať so „žabacím“ toxínom s názvom epibatidín. Po úprave táto látka fungovala ako veľmi účinný liek proti bolesti, ktorý nevytváral závislosť. Následné pokusy na pacientoch však ukázali, že má viacero vedľajších účinkov, a tak sa v lekárskej praxi nikdy nezačal používať. V novom výskume však vedci našli spôsob, ktorým sa samotné žaby bránia nežiaducim účinkom vlastných toxínov a to by mohlo otvoriť cestu k vývoju nových liekov. Zatiaľ sa počíta s tým, že by mohli slúžiť ako lieky proti bolesti a pri liečbe závislostí. Veľmi dôležitý pri tomto výskume je spôsob ako fungujú receptory na bunkách. Receptory sú vlastne bielkoviny, ktoré prenášajú signál medzi vonkajškom a vnútrom bunky. Receptory zároveň fungujú ako zámky. Ostávajú zamknuté, až kým sa k nim nedostane molekula so správnym tvarom – akoby kľúčom. V prípade neurotoxínov však vzniká problém, keď daný kľúč aktivuje aj nežiaduce účinky receptorov. Tie následne aktivizujú potenciálne až smrteľnú reakciu.

Podľa vedcov sa však pomocou drobnej genetickej mutácie táto reakcia dá korigovať a to by mohlo viesť aj k vývoju nových účinných liečiv. Epibatidín by sa tak mohol stať novou účinnou látkou v liekoch, ktoré dokážu utlmiť bolesť, no na rozdiel napríklad od morfia nevyvolávajú závislosť. Ľudia by tak svojím spôsobom získali to, čo evolúcia dodala jedovatým žabám. Využívať toxickú látku tak, aby nakoniec toxickou vôbec nebola.

Uvedenie nových liekov proti bolesti a na liečbu závislostí však určite ešte niekoľko rokov potrvá. Vedci stále ešte hľadajú najlepšiu možnosť, ako dostať takýto liek do produkcie, a pri liekoch je, samozrejme, najdôležitejšia ich bezpečnosť. Preto výskumníci testujú látky získané z kože 28 jedovatých malých žiab.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#žaba #neurotoxín #lieky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk