Ide o proroctvá o príchode cudzieho druhu na Zem? Alebo ide skôr o ťažko dešifrovateľný žart stredovekého „vtipkára“? Interpretácií je priehrštie. Teraz prišiel s novou teóriou britský expert na stredovekú históriu Nicolas Gibbs.
Gibbs si je istý, že jeho výklad je správny. Voynichov rukopis, označovaný za najzáhadnejšiu knihu v histórii, je podľa neho príručkou stredovekého lekárstva s obsiahlymi odvolávkami na gynekológiu. Určený vraj bol pre dámy z vtedajšej vysokej spoločnosti, možno priamo pre jednu jedinú šľachtičnú. A záhadné písmená nepatria vraj k nejakej neznámej abecede, ale sú to skratky celých slov.
Foto: Wikimedia
Nicolas Gibbs, expert na lekárske rukopisy stredoveku, je potomkom Giovanniho Floria, humanistu, prekladateľa a lexikografa žijúceho koncom 16. a začiatkom 17. storočia vo Veľkej Británii, ktorého meno sa objavuje medzi autormi diel Williama Shakespeara a Thomasa Fromonda, britského prírodovedca z toho istého obdobia.
Gibbs zdôrazňuje, že Voynichov rukopis, ktorý je uložený na Yalovej univerzite v Spojených štátoch, ale všetci si ho môžu pozrieť na internete, študoval tri roky. Porovnával ho so sériou stredovekých lekárskych textov, herbárov a okultných vied. To mu pomohlo dospieť k jeho objavu.
Rukopis je nazvaný podľa Wilfrida Michaela Voynicha, amerického obchodníka poľsko-litovského pôvodu, ktorý ho kúpil v roku 1912 od jezuitského kolégia neďaleko mesta Frascati neďaleko Ríma. Teraz je rukopis uchovávaný na Yalovej univerzite. Pochádza podľa rádiokarbónovej metódy datovania z doby medzi rokmi 1404 a 1438. Je napísaný abecedou či systémom písania, ktoré sa mnohí bádatelia márne pokúšali rozlúštiť. Písmo nepatrí k žiadnej známej abecede. Obsahuje mnoho obrázkov rastlín, hviezd, planét a zodiakálnych znamení. Rozdelený je do troch častí, ktoré tí, ktorí sa ho pokúšali dešifrovať, označili za botaniku, astronómiu a astrológiu a biológiu. Tá sa vyznačuje početnými nahými ženskými postavami, ktoré sú ponorené do podivných vaní s tmavou tekutinou. Preto to niektorí bádatelia považujú za akýsi rituálny kúpeľ slúžiaci na očistenie.
Floriov pravnuk všetko obrátil: v stredoveku tvorili rastliny základ každého lieku. Liečbu sprevádzali bahenné kúpele a vodoliečba. A čo hviezdy a zverokruh? „V tej dobe boli astronómia a astrológia považované za liečebný prvok,“ hovorí Gibbs a ako dôkaz pre svoje tvrdenia cituje staroveké texty vrátane diel jedného z najznámejších antických lekárov Galéna, otca medicíny Hippokrata a Plinia staršieho.
„Vo vedeckých lekárskych textoch boli skratky normálne,“ zdôrazňuje Gibbs. Verí, že ich dokázal rozlúštiť asi tucet. Upozorňuje, že je zbytočné snažiť sa rozlúštiť písmená záhadnej abecedy, pretože to nie sú písmená, ale skratky. Problém podľa neho je v tom, že rukopisu chýba zoznam, kde by pravdepodobne každej rastline zodpovedala jedna stránka a tým by sa výklad knihy zjednodušil.
„Je jasné, že Voynichov rukopis bol akousi príručkou pre liečebné postupy stredovekej medicíny. Manuál pre zdravie a pohodu žien z vyššej spoločnosti. Pravdepodobne bol určený pre jednu osobu,“ uvádza Gibbs. Riešenie záhady bolo podľa neho jednoduché. „Mali sme ho pred očami, ale problém bol v tom, že dešifranti, ktorí sa o rozlúštenie záhady snažili, neboli odborníkmi na lekárske texty stredoveku,“ dodáva.
Pomohol by nám Sherlock Holmes či Umberto Eco, ktorí by vypátrali, či Nicholas Gibbs rozlúštil literárnu záhadu storočia, alebo či ide len o ďalší nesprávny výklad. Škoda, že nám ani jeden nemôže pomôcť.