Ako z nás príbehy robia človeka?

Je veľmi pravdepodobné, že ste nikdy nepočuli príbeh o divom prasati a lamantínovi, siréne, ktorej sa hovorí aj morská krava. Ak ste však tento príbeh počuli, je nepravdepodobné, že by ste ho zabudli.

04.01.2018 15:00
morská krava Foto:
Morská krava vraj kedysi behala po súši, no zlomila si nohu. Preto ju kamarát divoké prasa odniesol do vody
debata

Divoké prasa a morská krava boli najlepší priatelia, ktorí sa spolu radi pretekali. Jedného dňa si však lamantín zlomil nohu a nemohol už nikdy behať. A tak jeho priateľ – prasa – ho odniesol do mora, kde mohli navždy po svojom boku pretekať. Jeden vo vode, ten druhý na súši. Ako napísal časopis Time, z podobných príbehov sa ľudia môžu veľa naučiť – o priateľstve, o spolupráci, o empatii alebo o odpore k nerovnostiam.

Ak by ste boli dieťa vyrastajúce vo filipínskom kmeni Agtú, čo je spoločenstvo lovcov a zberačov vo filipínskej provincii Isabela na severe krajiny, na podobných príbehoch by ste vyrastali.

Agtúovia však celkom iste nie sú jediní, kto sa precvičuje v umení rozprávačstva. Táto obyčaj bola všadeprítomná vo všetkých kultúrach naprieč všetkými krajinami a vo všetkých kútoch sveta. Nová štúdia vedcov z londýnskej univerzity UCL vysvetľuje, prečo to bolo tak. Rozprávanie je silným nástrojom na výchovu k sociálnej spolupráci a výučbe spoločenských noriem a podiel na zisku z toho majú samotní rozprávači. Podľa autorov štúdie sa im zlepšuje šanca na nájdenie životného partnera, na zisk spoločenskej podpory a popularity a výchovu zdravého potomstva.

Vedci najskôr skúmali 89 rôznych príbehov, ktoré sa rozprávajú v komunitách lovcov a zberačov v Thajsku, Malajzii, Afrike a na ďalších miestach. Vo dvoch kmeňoch Agtúov potom urobili sériu experimentov, na základe ktorých sa snažili určiť silu a účel rozprávačstva. Na základe dotazníka vedci najskôr určili najpopulárnejších rozprávačov v 18 dedinách, v ktorých býva dohromady zhruba 300 ľudí. Domorodcom následne rozdali 12 žetónov, ktoré ľudia mohli vymeniť za vrecia s ryžou. Mohli sa však tiež rozhodnúť, že časť žetónov alebo všetky dajú komukoľvek z malej skupinky ľudí, ktorých vedci vopred určili.

Zhruba 63 percent domorodcov si žetóny, samozrejme, nechalo. Ale tá časť žetónov, ktorá sa rozdala, bola spojená s počtom dobrých rozprávačov v dedine. Inými slovami, čím viac bolo v dedine rozprávačov, tým viac boli ľudia veľkorysí.

V druhom experimente museli domorodci menovať päť ľudí z dediny, s ktorými by chceli žiť v jednom dome. Tí, ktorých v predošlom pokuse označili za dobrých rozprávačov, mali pritom až dvojnásobnú šancu, že si ich niekto vyberie. Dobrého rozprávača často uprednostňovali pred dobrými lovcami, rybármi aj zberačmi. To podľa vedcov prinajmenšom naznačuje, že ľudia občas ocenia skôr dobrý príbeh ako dobré jedlo.

Rozprávanie potom môže mať vplyv aj na prirodzený výber, o ktorom nič nesvedčí lepšie, ako počet detí. Rozprávači v kmeňoch Agtúov mali nielen viac detí, ale ich deti mali aj väčšiu šancu na prežitie. Jedným z dôvodov je, že ako rozprávač ste populárny, takže máte väčšiu šancu na to, že nájdete životného partnera. Ďalším dôvodom je, že ostatní členovia spoločenstva majú tendenciu vnímať priaznivo rodinu rozprávača. Pomáhajú jej so starostlivosťou o deti či chorých príbuzných a v prípade potreby ponúknu aj materiálnu alebo finančnú podporu.

Vedci dodávajú, že ich výsledky nie sú konečné a že je potrebné vykonať ešte ďalšie, dlhodobé skúmanie naprieč rôznymi generáciami.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #divé prasa #morské prasa