Pomocou dotazníka sa zisťuje, či jej príčinou nie sú problémy so spánkom. K tomu sa využíva Epworthská škála spavosti, ktorá bola pôvodne určená na zistenie účinnosti liečby syndrómu spánkového apnoe a podľa ktorej sa zisťuje miera a frekvencia periód spavosti. Ide o to, určiť, kedy a za akých okolností sa únava objavuje, ako sa odráža na sociálnych aktivitách, či ju podporuje odpočinok a či sú s ňou spojené ešte iné symptómy. To sa ešte dopĺňa v prípade potreby rozbor krvi, röntgen a echografia.
Meranie únavy spojenej s nedostatkom spánku môže byť kľúčové. Zvlášť v prípade, keď ospalosť prichádza počas šoférovania. Francúzske zdravotnícke zariadenia skúmajú hladinu hormónov kortizolu a melatonínu, ktorých úroveň sa mení podľa toho, kedy spíme a bdieme. Podľa testu slín zisťujú spánkový dlh.
Ak ide o svalovú únavu, je potrebné vysvetliť jej zložky. Ak je jej pôvod na úrovni mozgu, ide o centrálnu únavu – únavu periférnu, vysvetľujú Claire Moranová a Stéphane Perreyová z Montpellierskej univerzity. Centrálnu únavu možno merať elektrickou alebo magnetickou stimuláciou, keď sa elektrické alebo magnetické pole umiestni buď na hlavný nerv, alebo priamo na mozog, a potom sa meria reakcia príslušného svalu. Je možné merať aj okysličovanie tkaniva. Adolescent hovorí: Som lenivý. Matka zase: Som preťažená. A dôchodca: Sotva vlečiem nohami. Každý vyjadruje svoju únavu po svojom. Je možné, že by existoval jediný druh únavy? O tom možno pochybovať. Okrem „zdravej“ únavy, ktorá vzniká výdatnou námahou, máme syndróm chronickej únavy.
Tá má najmenej tri symptómy.
Únava trvá menej ako šesť mesiacov, je intenzívna, nevyplýva z fyzickej námahy a nezlepšuje sa odpočinkom. Znižuje sa pri nej úroveň osobných, profesionálnych či klasických aktivít. Po námahe človek pociťuje nevoľnosť a spánok nepomáha únavu prekonať. Únava likviduje túžbu tvoriť, budovať si život a pracovať. Podľa švajčiarskeho lekára a psychoterapeuta Carla Gustava Junga je celý život otázkou energie.
Ak je príliš veľa energie na jednej strane (napríklad budovanie kariéry), nutne sa to deje na úkor druhej strany (citového života). Máme teda dobre rozdeľovať svoju energiu, aby sme boli šťastní? Táto myšlienka je stále aktuálna.
Nevysvetliteľná únava môže znamenať nevyriešené psychické konflikty. Osoba je akoby v zajatí svojho perfekcionizmu alebo poslušnosti noriem. Alebo po traumatickom zážitku či po úmrtí blízkej osoby ustrnula na mieste. Alebo je pod „papučou“ rodiča, manžela, kolegu. Alebo si v sebe nesie záťaž ostatných. Ako sa z toho vymaniť? Podľa neurológa Alaina Autreta môže životný elán navrátiť päť pilierov. „Najdôležitejšie je skúmať, či nejde o patológiu. Osoba musí pochopiť, že svoje problémy vyjadruje týmto symptómom a ostatní musia akceptovať, že je určitým spôsobom chorá. Treba byť presvedčený o tom, že sa to podarí a dokážeme reorganizovať vlastný život,“ hovorí Autret.