„Musíme prepísať celý príbeh evolúcie, nielen čo sa týka nášho druhu, ale všetkých druhov, ktoré v tej dobe žili v Afrike,“ uviedol vedúci štúdie profesor Israel Herškovic.
Záver štúdie je v rozpore s doterajším presvedčením vedeckej komunity, že moderný človek (Homo sapiens) opustil Afriku maximálne pred 130-tisíc rokmi, uviedol profesor Chris Stringer z londýnskeho prírodovedeckého múzea, ktorý sa na výskume nepodieľal. Ak človek naozaj odišiel z Afriky už tak dávno, mohlo by to podľa vedcov znamenať, že sa stretol s inými, dnes už vyhynutými, druhmi.
Musíme prepísať celý príbeh evolúcie, nielen čo sa týka nášho druhu, ale všetkých druhov, ktoré v tej dobe žili v Afrike.Israel Herškovic, vedúci štúdie
Vedci skúmali úlomok čeľuste s ôsmimi zubami, ktorý sa našiel v jaskyni Mislija v roku 2002. K záveru, že ide o čeľusť Homo sapiens, dospeli pomocou počítačovej tomografie. Na jej základe vytvorili virtuálny trojrozmerný model čeľuste, ktorý porovnali s inými fosílií nájdenými v Afrike, Európe a v Ázii a tiež s novšími ľudskými kostrovými pozostatkami. Iná technika vedcom umožnila dôkladne preskúmať tkanivo medzi zubom a čeľusťou, ktorá je v prípade Homo sapiens špecifická.
Vek fosílie vedci odhadovali pomocou rôznych metód aj v troch nezávislých laboratóriách; ich závery sa zhodovali, že ide o 177-tisíc až 194-tisíc rokov starý kostrový pozostatok. Doteraz najstaršie ľudské fosílie boli nájdené takisto v Izraeli a ich vek sa odhaduje na 90-tisíc až 125-tisíc rokov.