Zdá sa tiež, že kisspeptín je schopný znižovať úzkosť a prispievať k podnikavosti. Ďalší výskum ukázal, ako je kisspeptín schopný „zapaľovať“ sexuálnu túžbu.
Uvedenú štúdiu zverejnil na stránkach časopisu Nature Communications medzinárodný tím vedcov na čele s Juliou Bakkerovou z Univerzity v belgickom Lutigu a s Ulrichom Boemom z Univerzitnej školy lekárstva v Nemecku. Výskum teoreticky otvára perspektívy pre vývoj liekov pre ženy, ktoré trpia poruchou zníženej sexuálnej túžby a ktoré sú v súčasnosti liečené testosterónom, ktorý má vedľajšie účinky.
„Dnes nemáme k dispozícii účinnú liečbu pre ženy trpiace zníženou sexuálnou túžbou,“ hovorí profesorka Bakkerová. „Objav týkajúci sa toho, že kisspeptín kontroluje tak príťažlivosť vo vzťahu k druhému pohlaviu, ako aj sexuálnu túžbu, otvára nádejné možnosti pre vývoj liekov na zníženú sexuálnu túžbu,“ dodáva. Pri svojej štúdii vedci skúmali mozog niekoľkých myší ženského pohlavia.
Objavili, že kisspeptín stimuluje príťažlivosť pre druhé pohlavie a sexualitu. Predovšetkým si všimli, že feromóny, látky vytvárané telom a šírené na účely komunikácie v rámci jedného druhu, ktoré vylučujú hlodavce mužského pohlavia, aktivujú kisspeptín. Ten zase odovzdáva signál neurónom a tie vylučujú gonadotropín, hormón stimulujúci vývoj pohlavných orgánov, ktorý vyvoláva príťažlivosť voči členom opačného pohlavia.
Kisspeptín zároveň odovzdáva tento signál aj bunkám, ktoré produkujú oxid dusnatý spájaný so sexuálnym správaním. V podstate vedci lepšie objasnili, ako mozog lúšti signály pochádzajúce z vonkajšieho sveta a premieňa ich na správaní. U mnohých zvierat je sexuálne správanie naprogramované tak, že sa aktivuje zároveň s ovuláciou, aby bola zaistená čo najvyššia pravdepodobnosť oplodnenia, a teda aj zachovania druhu.