Hormón kisspeptín môže pomáhať pri sexe

Štúdie na tému "hormónu lásky" sa zatiaľ robili len na myšiach, výsledky však vzbudzujú zvedavosť. Ide o hormón kisspeptín, ktorému sa hovorí aj hormón bozku, pretože niektoré výskumy naznačujú, že by mohol aktivovať neurónové spoje, ktoré súvisia so sexuálnym vzrušením. A to tým, že pôsobia na hypotalamus a stimulujú produkciu hormónov ovplyvňujúcich pohlavnú reprodukciu.

, 15.02.2018 15:00
láska, sex, vzťah, pár, bozk, milenci Foto:
Hormón kisspeptín je schopný znižovať úzkosť a prispievať k podnikavosti.

Zdá sa tiež, že kisspeptín je schopný znižovať úzkosť a prispievať k podnikavosti. Ďalší výskum ukázal, ako je kisspeptín schopný „zapaľovať“ sexuálnu túžbu.

Uvedenú štúdiu zverejnil na stránkach časopisu Nature Communications medzinárodný tím vedcov na čele s Juliou Bakkerovou z Univerzity v belgickom Lutigu a s Ulrichom Boemom z Univerzitnej školy lekárstva v Nemecku. Výskum teoreticky otvára perspektívy pre vývoj liekov pre ženy, ktoré trpia poruchou zníženej sexuálnej túžby a ktoré sú v súčasnosti liečené testosterónom, ktorý má vedľajšie účinky.

„Dnes nemáme k dispozícii účinnú liečbu pre ženy trpiace zníženou sexuálnou túžbou,“ hovorí profesorka Bakkerová. „Objav týkajúci sa toho, že kisspeptín kontroluje tak príťažlivosť vo vzťahu k druhému pohlaviu, ako aj sexuálnu túžbu, otvára nádejné možnosti pre vývoj liekov na zníženú sexuálnu túžbu,“ dodáva. Pri svojej štúdii vedci skúmali mozog niekoľkých myší ženského pohlavia.

Objavili, že kisspeptín stimuluje príťažlivosť pre druhé pohlavie a sexualitu. Predovšetkým si všimli, že feromóny, látky vytvárané telom a šírené na účely komunikácie v rámci jedného druhu, ktoré vylučujú hlodavce mužského pohlavia, aktivujú kisspeptín. Ten zase odovzdáva signál neurónom a tie vylučujú gonadotropín, hormón stimulujúci vývoj pohlavných orgánov, ktorý vyvoláva príťažlivosť voči členom opačného pohlavia.

Kisspeptín zároveň odovzdáva tento signál aj bunkám, ktoré produkujú oxid dusnatý spájaný so sexuálnym správaním. V podstate vedci lepšie objasnili, ako mozog lúšti signály pochádzajúce z vonkajšieho sveta a premieňa ich na správaní. U mnohých zvierat je sexuálne správanie naprogramované tak, že sa aktivuje zároveň s ovuláciou, aby bola zaistená čo najvyššia pravdepodobnosť oplodnenia, a teda aj zachovania druhu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #veda #kisspeptín