Hovorí sa, že Hippokrates vyučoval v čase medzi rokmi 500 a 400 pred naším letopočtom na ostrove Kos pod platanom, ktorý možno doteraz obdivovať. V jeho spisoch nájdeme mnohé popisy chorôb spôsobených červmi. Hippokrates rozlišoval tri: helmins strongylom (dlhý guľatý červ), helmins plateia (plochý červ) a ascaris (malý guľatý červ). Historici sa domnievajú, že dlhý guľatý červ je škrkavka detská (ascaris lumbricoides), plochý červ druh pásomnice a malý guľatý červ je mrľa detská (Enterobius vermicularis), ktorá spôsobuje oxyuriázu.
Vedci skúmali na súostroví Kyklady 25 hrobiek pochádzajúcich z konca neolitu (4 000 rokov pred naším letopočtom), z bronzovej doby (2 000 rokov pred naším letopočtom) až do byzantského obdobia (prvé až tretie storočie nášho letopočtu). Analyzovali sedimenty získané na povrchu a okolo panvových kostí. Dúfali, že tam nájdu usadeniny obsahujúce stolicu.
V štyroch vzorkách našli vajíčka dvoch druhov parazitov: hlísticového červa nazývaného vlasovec nerovnaký a okrúhleho červa škrkavku detskú. Vlasovec nerovnaký pochádza z neolitu a škrkavka z bronzovej doby. „Ide o najstarší dôkaz prítomnosti červov parazitujúcich na človeku v antickom Grécku,“ zdôrazňuje hlavná autorka štúdie Evilena Anastasiuová.
Paleoparazitológia, odvetvie paleopatológie, už umožnila nájsť veľa parazitov sužujúcich človeka od neolitu v celej západnej Európe až do stredoveku. Toto vedné odvetvie zažilo rozkvet až v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Zdrojom informácií sú predovšetkým kostrové pozostatky, na ktorých sa skúmajú biomarkery pomocou protilátok a DNA.
Rozsiahlu štúdiu realizovali Francúzi Matthieu Le Bailly a Françoise Bouchetová z univerzity Franche-Comté na 99 vzorkách pochádzajúcich z 19 lokalít v desiatich krajinách v období 4 000 rokov pred naším letopočtom až do stredoveku. Hľadali meňavku úplavičnú, spôsobujúcu úplavicu. Zistili, že 17 vzoriek bolo pozitívnych, tri vo Francúzsku z prvého až 13. storočia, jeden z doby pred viac ako 2 000 rokmi v Grécku a jeden z 19. storočia v Spojených štátoch.
Podľa paleopatológa Philippa Charliera je možné skúmať starú DNA, ale závisí to od okolitých podmienok a od zachovanosti vzoriek. Nesmú byť príliš zničené. „Okrem obohacujúceho porovnávania archeologických a historických údajov tieto práce ukazujú, že obyvateľstvo v týchto časoch trpelo parazitmi. Nemožno to však hodnotiť negatívne. Zdá sa totiž, že prítomnosť parazitov bránila autoimunitným chorobám, typu sklerózy multiplex alebo Crohnovej choroby, pretože človek bol v súlade s prírodou a jej parazitmi,“ hovorí Philippe Charlier.
Podľa teórie spopularizovanej Hippokratom v 4. storočí pred naším letopočtom je život riadený rovnováhou medzi štyrmi telesnými šťavami. Ak jedna z týchto štiav nadobudne nadvládu nad ostatnými, vznikne nerovnováha, ktorá môže ohroziť zdravie. Z tejto teórie toho do dnešných dní veľa nezostalo, azda len označenie sangvinik, flegmatik, melancholik a cholerik. Napriek tomu je Hippokrates svojím prístupom zakladateľom modernej medicíny, najmä čo sa týka pozorovania všetkých príčin a dôsledkov chorôb.