Daniel Antoine, jeden z hlavných autorov štúdie a kurátor biologickej antropológie v Britskom múzeu, uviedol, že nález „pretvoril“ naše predstavy o tom, ako ľudia žili v tejto dobe. Mužskú múmiu našli zhruba pred 100 rokmi. Predošlé rádiologické skenovania ukázali, že jedinec mal v čase svojej smrti 18 až 21 rokov a zahynul následkom bodnutia do krku. Tmavé škvrny na jeho paži boli najprv považované za bezvýznamné – až kým sa infračerveným skenovaním nezistilo, že sú to tetovania dvoch mierne sa prekrývajúcich zvierat s rohmi.
Ženská múmia má štyri malé motívy v tvare písmena S, ktoré zbiehajú dolu jej pravým plecom. Múmia má na ramene ďalší motív, ktorý podľa vedcov predstavuje palice používané pri rituálnom tanci. Vedci sú presvedčení, že tetovania symbolizovali spoločenské postavenie, osobnú odvahu a magické schopnosti danej ženy.
Tetovania na múmiách boli vyhotovené pomocou sadzí vpichovaných pod kožu. Múmie boli objavené na lokalite niekdajšieho mesta Gebelejn v južnej časti Horného Egypta, približne 40 kilometrov južne od súčasného Luxoru. Na základe rádiokarbónovej datovacej metódy sa zistilo, že mumifikovaní jedinci žili niekedy medzi rokmi 3351 až 3017 pred n. l., krátko predtým, ako túto oblasť okolo roku 3100 pred n. l. zjednotil prvý egyptský faraón.
Najstaršie zachované tetovanie ako také sa však nachádza na tele alpskej múmie známej ako Ötzi, ktorý žil v období rokov 3370 až 3100 pred n. l. Jeho tetovanie však nie je figuratívne; tvoria ho iba zvislé a vodorovné čiary.