Ako sa vyvíjali Európania za 30-tisíc rokov?

Ako sa menila podoba a život ľudí od prvého osídlenia Európy, zmapovali antropológovia v dosiaľ najrozsiahlejšom výskume na túto tému.

08.03.2018 15:00
debata

Namerali a nasnímali kostrové pozostatky 2 500 jedincov. Na projekte sa podieľali vedci z niekoľkých štátov vrátane tímu Vladimíra Sládka z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity. Podľa Sládka výskum odhalil hlavné trendy za 30-tisíc rokov, ktoré platia pre celú Európu, ale aj rozdiely medzi regiónmi. Vedci skúmali a porovnávali napríklad výšku postavy ľudí, hmotnosť alebo proporcie končatín oproti trupu. „Druhá časť, podstatnejšia, boli biomechanické parametre, teda to, aké zaťaženie kostra nesie v dolnej a hornej končatine,“ povedal Sládek.

Z týchto údajov dokážu vedci zistiť, ako sa vtedy ľudia pohybovali, koľko prešli kilometrov alebo ako si obstarávali potravu. Jasne napríklad vyplynulo, kedy sa z lovcov a zberačov stali poľnohospodári. Prejavuje sa to aj na kostre žien. „Ženám sa zrazu vyrovná asymetria horných končatín, a to preto, že začali dlhodobo a systematicky zaťažovať horné končatiny – symetricky, pri mletí zŕn,“ uviedol Sládek.

Vedci zistili, že oproti bežne rozšírenému názoru poľnohospodárstvo Európanom sprvu neprospelo. „S prijatím poľnohospodárstva sa dramaticky zhoršili životné podmienky a prejavilo sa to v rôznych ukazovateľoch, okrem iného v znížení výšky,“ uviedol Sládek. Dodal, že zmena bola taká výrazná, že ju Európania dohnali až v posledných sto rokoch. Vedci zistili aj ďalšie zmeny, ktoré ukazujú, s čím ľudia museli zápasiť. Boli to napríklad infekčné choroby alebo to, že sa naučili využívať zvieratá nielen na mäso, ale aj na mlieko a ďalšie produkty.

Na výskume sa zúčastnili tímy z niekoľkých európskych krajín a z USA. V českom tíme sa od roku 2006 vystriedalo aj viacero študentov, celkový počet zapojených ľudí odhadol vedec na niekoľko desiatok. Výsledkom je dosiaľ najobsiahlejší súbor dát a podrobné databázy sú prístupné záujemcom o tieto údaje. „Čakáme, že to bude veľká inšpirácia pre ďalšie bádania a že neskôr vznikne niečo také aj pre ďalšie regióny – Afriku, Áziu a trebárs aj Severnú Ameriku,“ dodal Sládek. Výsledky zatiaľ tím publikoval v niekoľkých časopiseckých štúdiách. Obsiahlu monografiu vydá nakladateľstvo vedeckej literatúry Wiley-Blackwell v New Yorku.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #prvé osídlenie Európy #kostrové pozostatky #Vladimír Sládek