Predbežné výsledky sú také sľubné, že ďalší výskum podporil zahraničný investor sumou zhruba 800 miliónov českých korún (32 miliónov eur). Na výskume sa podieľal Ústav organickej chémie a biochémie (ÚOCHB) Akadémie vied ČR a Univerzita Johnsa Hopkinsa v Baltimore v USA. Klinické testy sa majú začať už na budúci rok.
Rakovinové bujnenie spočíva v nekontrolovanom delení buniek. Jednou z ciest, ako ho zastaviť, je zablokovať rakovinovým bunkám prístup k dôležitým živinám. Novoobjavený postup zamedzuje prísunu dusíka, ktorého zdrojom je hlavne aminokyselina glutamín. Keď sa do tela dopravia látky, ktoré sú glutamínu podobné, jeho metabolizmus sa zablokuje. Nevýhodou je však to, že glutamín je zdrojom dusíka aj pre zdravé bunky. Vedci zistili, že tento hendikep možno prekonať.
„Naše nové látky, pro-liečivá antimetabolitov glutamínu, tieto obmedzenia obchádzajú tým, že k ich účinku je najskôr nutná ich aktivácia. K tej pritom dochádza predovšetkým v rakovinových bunkách. V zdravej tkanive tieto látky zostávajú z väčšej časti iba v neaktívnej, a teda netoxickej podobe,“ vysvetlil Pavel Majer z ÚOCHB.
Mechanizmus účinku vedci vyskúšali na rôznych nádoroch u myší. Vykonali tiež metabolické štúdie u vyšších cicavcov, pretože metabolizmus hlodavcov sa od toho ľudského veľmi líši. Podľa Majera účinky látok skúmali vedci hlavne na ošípaných. Objavené látky fungujú najlepšie v kombinácii s imunoterapiou. Je to preto, že zhubné (rakovinové) bunky, ktoré začnú metabolicky živoriť, sú oveľa citlivejšie na protilátky.
Základom možného budúceho liečiva sa stala prírodná látka izolovaná z peruánskej hliny, presnejšie povedané z pôdnych baktérií. „Keď som prvýkrát videl jej štruktúru, myslel som, že je tam nejaká chyba,“ povedal Majer. Molekula totiž obsahuje funkčnú skupinu, ktorá je známa z explozívnych reakcií. Vedcov prekvapilo, že takúto látku môžu vyrobiť prírodné organizmy. Zároveň však bola v prírode veľmi stála. Prvé klinické testy s touto prírodnou látkou sa uskutočnili už skôr a ukázali síce vysokú účinnosť, ale aj nebezpečnú toxicitu. „U väčšiny pacientov skutočne došlo k ústupu nádoru, ale počas týždňa aj k závažnému poškodeniu zažívacieho ústrojenstva,“ vysvetlil Majer. Preto vedci pracovali na jej modifikácii tak, aby organizmu neškodila.
Podľa Barbary Slusherovej z Univerzity Johnsa Hopkinsa sa teraz vedecký tím zameria na zvýšenie doby prežitia u pozorovaných subjektov a prípadne aj na rozšírenie metódy na nádory, pri ktorých zatiaľ liečba nezaberá. Okrem toho by látka mohla ovplyvňovať aj niektoré chybné procesy v mozgu pri iných ochoreniach.
Vývoj a testovanie bude mať na starosti firma Dracena Pharmaceuticals, ktorá vznikla práve s týmto cieľom. Svoj podiel v nej má aj spoločnosť i & i Prague, ktorá vznikla vlani pri ÚOCHB ako inkubátor pre sľubné vedecké projekty. Dracena Pharmaceuticals získala od zahraničného investora 40 miliónov dolárov, čo je približne 800 miliónov korún. Klinické testy u prvých pacientov sa majú začať na budúci rok a potrvajú päť až osem rokov. Podľa riaditeľa i & i Prague Jaromíra Záhradku môže zisk pre českú stranu v prípade úspechu dosiahnuť aj stovky miliónov korún.