Amundsen pokoril južný pól a pred 90 rokmi, zmizol na severnom

15.06.2018 12:00
Južný pól tučniaky
Ilustračné foto. Autor:

Ako prvý dosiahol v roku 1911 južný pól, o 15 rokov neskôr s Talianom Umbertom Nobileom a americkým objaviteľom Lincolnom Ellsworthom preletel severný. A uskutočnil množstvo ďalších výprav. Asi najslávnejší polárnik Nór Roald Amundsen, ktorý mal byť na želanie matky doktorom, zahynul pred 90 rokmi, 18. júna 1928, najskôr v Barentsovom mori pri záchrane vzducholode Italia. Mal 55 rokov.

Amundsen bol medzi prvými, kto začal so záchranou stratenej posádky vzducholode Italia s Nobilem, Aldom Pontremolim, Ugom Lagom, Adalbertom Marianom, Čechom Františkom Běhounkom a ďalšími. Jeho hydroplán Latham 47 vyrazil 18. júna 1928 s Amundsenom a ďalšími piatimi ľuďmi na palube z Nórska na pátraciu akciu. Mal naplánované pristátie na Špicbergoch, ale nikdy tam nedorazil. Neskôr more vyplavilo Amundsenov stan a plavák lietadla, v ktorom letel, na pobreží. Predpokladá sa, že sa Amundsenovo lietadlo v hmle zrútilo južne od Medvedieho ostrova do Barentsovho mora a Amundsen zahynul počas havárie alebo tesne po nej. Jeho telo sa nenašlo. Dva dni po jeho zmiznutí objavilo stroskotancov Italie iné lietadlo.

„Tak sme dorazili a mohli sme vztýčiť našu vlajku na geografickom južnom póle. Vďaka Ti, Bože!“ zapísal si 14. decembra 1911 do denníka Amundsen, keď spolu so štyrmi druhmi vtedy stál ako vôbec prvý na južnóm póle. Dôležité bolo, že Amundsenovi muži sa aj v poriadku vrátili späť. Polárnici prešli celkom 3 000 kilometrov za 99 dní.

V rovnakom čase sa o dobytie pólu pokúšal aj Brit Robert Scott, ktorý v Británii rozpútal mohutnú kampaň a získal niekoľko desiatok tisíc libier, za ktoré nakúpil prvotriednu výbavu. Cestu k pólu zvolil nórsky objaviteľ asi o 100 kilometrov kratšiu ako Scott, ale úplne neznámu. Nešetril námahou na vybudovanie mnohých potravinových skladísk a smeroviek, aby minimalizoval riziko, že by zablúdil. A prišiel iba so psami. Scott zvolil na prepravu zásob poníky, ktoré sa však borili a čoskoro uhynuli. Na južný pól dorazili až 17. januára 1912, kedy už na ňom viala nórska vlajka. Sklamaní a vyčerpaní muži spiatočnú cestu neprežili. Umierali na omrzliny a nedostatok niektorých zložiek potravy. Scott zahynul medzi poslednými v marci 1912.

Amundsen sa narodil 16. júla 1872 v Borge a detstvo prežil na západnom pobreží Nórska, kde mal jeho otec lodenicu. Pohľad na príboj v ňom prebúdzal túžbu po diaľkach, ktorá ho neopustila, ani keď sa presťahoval do Svartskogu, asi 20 kilometrov južne od Osla. Otec mu čoskoro zomrel a matka si želala, aby študoval medicínu. Amundsen však po maturite narukoval k námorníctvu a po matkinej smrti začal uskutočňovať svoje sny.

Jeho celoživotná dráhu ovplyvnil nórsky polárnik a vedec Fridtjof Nansen svojím prechodom Grónska v roku 1888 a najmä osud britského polárnika Johna Franklina, ktorý sa v roku 1845 vypravil hľadať Severozápadnú cestu a nikdy sa nevrátil. Študoval moreplavectvo a v roku 1894 vyplával na svoju prvú výpravu. O tri roky neskôr nastúpil ako prvý dôstojník na loď Belgica, ktorá smerovala s polárnou expedíciou k brehom Antarktídy, ktoré chcela preskúmať. Loď ale zamrzla do ľadu a trvalo 13 mesiacov, než sa dostala na voľné more.

V rokoch 1903 až 1906 prvýkrát preplával Severozápadným prejazdom od Grónska pozdĺž pobrežia Severnej Ameriky na Aljašku, našiel teda severozápadnú cestu z Atlantiku do Tichého oceánu. Výťažok z prednášok, ktoré potom usporiadal už ako uznávaný polárny bádateľ v mnohých krajinách sveta, zaplatil Amundsenovi všetky výdavky expedície.

Po úspechu sa severozápadnej ceste sa začal pripravovať na dobytie severného pólu, kam sa chcel priblížiť unášaním v ľade (driftovaním) na lodi Fram, ktorú postavil a už predtým použil jeho krajan Fridtjof Nansen. Keď ho však v roku 1909 zdolal Robert Edwin Peary, obrátil Amundsen svoje myšlienky na juh, kde sa v roku 1911 stal priekopníkom.

Pozostatky lode Maud postavenej pre Roalda...
Pozostatky lode Maud postavenej pre Roalda Amundsena na jeho druhú expedíciu do Arktídy. Autor: SHUTTERSTOCK

Výprava na južný pól bola Amundsenovým najväčším úspechom, napriek tomu ho aj naďalej lákal severný pól. V júli 1918 sa vydal na lodi Maud pozdĺž arktického pobrežia severného Nórska a Ruska až na Aljašku, kam dorazil na jar 1920 ako druhý človek, ktorý použil tzv. Severovýchodnú ces­tu.

V ďalších rokoch sa začal zaujímať o lietanie a získal pilotný preukaz. V máji 1926 sa spolu s letcom Ellsworthom a Nobileom vydal vo vzducholodi Norge k severnému pólu, ktorý prekonali počas 70-hodinového letu zo Svalbarde do Telleru na Aljaške. Tento let však vyvolal veľký spor medzi Amundsenom a Nobilome o to, ktorému štátu patrí tento významný úspech. Nobile o slávnom Nórovi navyše tvrdil, že bol pri lete vzducholode Norge jednoduchým pasažierom a opačným smerom lietali slová o talianskom zbabelcovi.

#Južný pól #Amundsen
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk