Útržkovité údaje o takmer piatich tisícoch ľudí, získané z rôznych zdrojov, dokážu zoradiť tak, že vytvárajú pozoruhodné siete vzťahov medzi významnými ľuďmi v období staviteľov pyramíd. Uviedlo to v tlačovej správe České vysoké učení technické (ČVUT), ktorého odborníci sa na projekte podieľali.
Egyptológovia z Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej pod vedením Miroslava Bártu sa zaoberajú obdobím Starej ríše z rokov 2700 až 2180 pred naším letopočtom. Veronika Dulíková s tímom vytvára databázu dávnych úradníkov, ktorí boli pochovaní v Abúsíre a na priľahlých pohrebiskách v Sakkáre a Gíze. Informácie o týchto ľuďoch nie sú úplné a dať ich dohromady tak, aby bolo jasné, aké medzi sebou mali vzťahy, by bol nadľudská úloha. Zvládnuť ju môže umelá inteligencia a kybernetika.
Nový odbor: kyber-egyptológia
Práve s odborníkmi na túto oblasť sa egyptológovia spojili. Radek Mařík z Elektrotechnickej fakulty ČVUT v Prahe vytvoril program, ktorý dokáže kusé informácie roztriediť, doplniť a prepojiť. Odbor, ktorý tým vznikol, nazýva ČVUT kyber-egyptológia.
Triedenie a spájanie informácií do ucelených sietí vzťahov medzi egyptskými hodnostármi bolo o to ťažšie, že staroegyptská civilizácia sa vyvíjala nelineárne. Potvrdzujú to archeologické výskumy českých egyptológov. K zásadným zmenám vo vývoji spoločnosti dochádzalo skokovo, podobne ako napríklad pri tzv. zamatovej revolúcii alebo arabskej jari. Pre ozrejmenie detailného mechanizmu týchto procesov začala vznikať rozsiahla a svetovo unikátna databáza. V súčasnosti ide o informácie o takmer piatich tisícoch úradníkov, ich tituloch a rodinných vzťahoch. „Museli sme prekonať nielen nemalé komunikačné bariéry, ale aj rozdielne prístupy k vedeckej práci a publikačnej činnosti. Rovnako nejde o obyčajné aplikovanie už známych metód na získanie interpretácie egyptologických dát, ale o vývoj modifikovaných techník postavených na princípoch kybernetiky, umelej inteligencie a analýzy komplexných sietí, ktoré si poradia s obmedzeným množstvom neurčitých komplikovaných štruktúr s chýbajúcimi položkami,“ uviedol Mařík.Pomohli Markovove modely
Na rekonštrukciu rodín a rodinných vzťahov, nepotizmu a reálneho pôsobenia tzv. záujmových skupín v spoločnosti poslúžili postupy pracujúce s neurčitosťou a logikou. Analýza dedičnosti úradov a funkcií je postavená na pomerne jednoduchých, ale efektívnych sieťových technikách a na metóde tzv. dolovania dát. Navyše boli implementované rôzne možnosti vizualizácie rodinných stromov.
Aplikácia teórie skrytých Markovových modelov odkryla detaily transformácie správy krajiny v období 5. dynastie. Teória informácie pomohla pri detekovaní strategických titulov a mocných hodnostárov, ktorí získali značný vplyv. Podarilo sa im zachytiť veľmi zložitú štruktúru, v ktorej majú svoje miesto príslušníci kráľovskej rodiny, vezír, kňazi, sudcovia či úradníci. Výsledky tejto práce dokumentujú napríklad na hodnostárovi menom Ty, o ktorom použitá metóda ukázala, že mal blízko k vezírom a k najvyšším úradníkom.
Podľa Bártu využívajú egyptológovia získané dáta tiež na porovnanie s trendmi v iných civilizáciách. Ukazuje sa, že celý rad zákonitostí je platných aj dnes. „Tento smer výskumu určuje náš ústav a stal sa predmetom záujmu nielen spoločenských vied, ale aj bezpečnostných zložiek, o čom svedčí aj nedávno organizovaný seminár pre ozbrojené a bezpečnostné zložky na Potomac Institute vo Washingtone, DC,“ uviedol egyptológ.
O výskume vzniká aj kapitola v novopripravovanej knihe, ktorá čitateľom priblíži možnosti aplikácií základných princípov kybernetiky v netradičnej doméne, akou je egyptológia.