Prvý chlieb sa piekol už pred érou pestovania obilia

18.07.2018 11:00
SCIENCE-BREAD/
Kamenná stavba v archeologickom objekte s kozubom (v strede), kde sa v púšti v severovýchodnom Jordánsku nachádzali spálené pozostatky 14 500-ročného chleba. Autor:

Chlieb sa na jedálnom lístku človeka objavil zrejme oveľa skôr, ako sa doteraz predpokladalo.

Tvrdia to vedci z univerzity v Kodani, ktorí pri archeologickom výskume na severovýchode Jordánska objavili zuhoľnatené pozostatky 14 500 rokov starého pokrmu podobného chlebu. Doteraz sa pritom predpokladalo, že chlieb sa objavil o 4-tisíc rokov neskôr, na počiatku pestovania obilia.

Vedci z univerzity v Kodani v spolupráci s kolegami z Londýna a Cambridgea analyzovali 24 zuhoľnatených zvyškov potravín nájdených na miestach niekdajších ohnísk. Svoje poznatky z výskumu archeologického náleziska na severovýchode Jordánska zverejnili teraz v časopise americkej akadémie vied.

Konzumovali ho len výnimočne

Rozbor ukázal, že lovci a zberači z archeologickej kultúry Natúfien zbierali okrem iného jednozrnnú pšenicu a kamyšník prímorský, z ktorých vyrábali ploché, nekvasené chlebovité placky.

Pestovanie obilia v tejto dobe pritom ešte nebolo bežné, takže chlieb bol vtedy na jedálničku skôr výnimkou. „Je veľmi pravdepodobné, že potraviny na báze obilia, ako je chlieb, sa stali základnou zložkou jedálnička až keď sa poľnohospodárstvo plne etablovalo,“ napísali vedci.

Možné je, že postup bol opačný. Lovci a zberači totiž možno začali s pestovaním obilia práve preto, že zistili, že zo zŕn niektorých rastlín sa dá upiecť chlieb. „Výroba chleba je veľmi náročná. Musí sa odstrániť šupka, zrná sa musia zomlieť, cesto hniesť a piecť,“ vysvetlil londýnsky archeológ Dorian Fuller. „To, že bol chlieb vyrobený pred pestovaním obilia, naznačuje, že bol považovaný za niečo zvláštne. A želanie mať tohto osobitného jedla viac, viedlo pravdepodobne k rozhodnutiu začať pestovať obilie,“ dodal.

Zvyšky skúmali pomocou mikroskopu

Zuhoľnatené zvyšky skúmané pomocou elektronického mikroskopu obsahovali stopy obilných zŕn, ale aj korienkov. „Zdá sa, že tak obilné, ako aj neobilné súčasti boli dôkladne mleté, preosiate a vytriedené,“ napísal v štúdii v časopise Proceedings vedecký tím. To vraj možno doložiť nielen veľkosťou čiastočiek, ale aj tým, že sa vo zvyškoch chlebovitých potravín nenašli žiadne plevy ani celé zrná.

Zvyšky nájdené v Jordánsku pripomínajú nekvasené chlebové placky, ktoré sa našli na rôznych sídliskách z mladšej kamennej doby a na rímskych archeologických náleziskách v Európe a Turecku, vysvetlila kodanská archeobotanička Amaia Arranzová Otaeguiová. „Teraz vieme, že sa chlebovité produkty vyrábali dlho pred rozvojom poľnohospodárstva,“ doplnila. Už skôr pritom existovali podobné teórie, ktoré sa zakladali na nálezoch čepele kosáka a kamenných mažiarov.

Ľudia kultúry Natúfien žili v rokoch 12 500 až 9 500 pred naším letopočtom v oblasti východného Stredomoria, takzvanej Levanty. V súčasnosti sa na tomto území rozkladá Jordánsko, Sýria, Libanon, Izrael a palestínske autonómne územia.

#pšenica #jedálny lístok #chlieb
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk