Psychologický výskum vyzdvihuje množstvo faktorov, ktoré predikujú cestu k úspechu. A asi neprekvapí, že veľká väčšina je spojená s rodičmi. Čo majú spoločné rodičia detí, ktorým sa darí?
Trvajú na tom, aby deti plnili svoje povinnosti
„Keď po sebe deti nemusia umývať riad, znamená to, že ho za ne umýva niekto iný,“ povedala vo svojej prezentácii Julie Lythcott-Haimsová, bývalá dekanka na Stanfordskej univerzite a autorka knihy Ako vychovať dospelého.
„Sú zbavení nielen tej práce, ale taktiež sa nenaučia, že k práci je potrebné sa postaviť čelom. A že každý člen domácnosti sa musí podieľať na zlepšovaní jej chodu ako celku,“ dodáva.
Julie verí, že deti, ktoré doma pomáhajú, vyrastú v zamestnancov, ktorí dobre spolupracujú s ostatnými a sú empatickejší, pretože vedia, aké je občas ťažké dotiahnuť veci do konca. Tiež sú schopnejší pracovať samostatne a bez autoritatívneho dozoru. Svoje myšlienky stavia na výsledkoch Harvard Grant Study, jednej z najdlhších kontinuálnych štúdií, ktorá bola kedy vykonaná. „Tým, že majú isté povinnosti, napríklad vynášať odpadky alebo skladať si svoju bielizeň, sa učia, že tieto rutiny sú jednoducho nutnou súčasťou života,“ hovorí.
Učia svoje deti sociálnym zručnostiam
Foto: SHUTTERSTOCK
Výskumníci z Pennsylvania State University a Duke University sledovali viac ako 700 detí naprieč celými Spojenými štátmi od škôlky až do veku 25 rokov. Našli istú koreláciu medzi sociálnymi zručnosťami detí z materských škôl a ich úspechmi o dve dekády neskôr.
Dvadsať rokov prebiehajúca štúdia ukázala očakávateľný záver. Sociálne zdatné deti, ktoré nemali problém zapojiť sa do hier, pomáhali ostatným, boli schopné porozumieť ich pocitom a samy riešiť problémy, majú oveľa vyššiu pravdepodobnosť, že vyštudujú vysokú školu a nájdu si prácu zodpovedajúcu ich vzdelaniu i záujmom než tie, ktorým tieto sociálne zručnosti v škôlke chýbali.
„Výsledky ukazujú, že pomáhať deťom s rozvojom ich emocionálnych schopností je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré môžeme urobiť pre ich zdravú budúcnosť,“ povedala na tlačovke Kristin Schubertová, programová riaditeľka Robert Wood Johnson Foundation, ktorá výskum uskutočnila. „Od raného veku môžu práve tieto zručnosti rozhodovať o tom, či vaše dieťa skončí vo väzení, alebo na univerzite, či bude nezamestnané alebo závislé na drogách,“ dodala.
Majú vysoké očakávania
Iná štúdia vykonaná na 6 600 deťoch narodených v roku 2001 profesorom Nealom Halfonom a jeho kolegami z Kalifornskej univerzity preukázala, že očakávania, ktoré na deti kladú rodičia, majú obrovský efekt na ich vzdelanie. „Rodičia, ktorí plánujú pre svoje deti univerzitné vzdelanie, ich dokážu navigovať k lepšej budúcnosti. Bez ohľadu na svoje vlastné príjmy alebo vzdelanie,“ uviedol vo svojom vyhlásení.
Opiera sa pritom o výsledky štandardizovaných testov: od 57 % detí, ktoré dopadli najhoršie, rodičia očakávali vysokoškolské vzdelanie, zatiaľ čo u tých, ktorým sa v teste darilo najlepšie, očakávalo, že budú pokračovať na univerzitu, až 96 % rodičov. To potvrdzuje aj ďalší psychologický fenomén, tzv. Pygmalion efekt, ktorý spočíva v tom, že „to, čo jedna osoba očakáva od druhej, môže tá druhá chápať ako proroctvo o svojom vlastnom sebenaplnení“. V tomto prípade to znamená, že sa deti snažia naplniť očakávania rodičov.
Pestujú medzi sebou zdravé vzťahy
Deti z konfliktných rodín, úplných či rozvedených, majú tendencie prospievať horšie než deti rodičov, ktorí sú spolu v harmónii, zistila štúdia University of Illinois. Profesor Robert Hughes tiež zdôrazňuje, že podľa ďalších výskumov sú na tom deti z nekonfliktných neúplných rodín lepšie ako tie, ktoré žijú v konfliktných úplných rodinách. Preto ak zostávate v konfliktnom vzťahu „kvôli“ deťom, robíte im medvediu službu.
Existuje aj štúdia, ktorá zistila, že dvadsiatnici, ktorí ako deti prešli rozvodom rodičov, sa aj po desiatich rokoch stále cítili v strese. Tie deti, ktoré svojich rodičov opísali ako konfliktných, hlásili tiež pocity straty, ľútosti a bolesti.
Majú vyššie ukončené vzdelanie
Foto: SHUTTERSTOCK
V štúdii z roku 2014 z University of Michigan zistila psychologička Sandra Tangová, že matky, ktoré majú ukončené stredo- alebo vysokoškolské vzdelanie, s vyššou pravdepodobnosťou vychovávajú svoje deti k tomu istému. Na skupine 14 000 detí, ktoré vstupovali do materských škôlok medzi rokmi 1998 a 2007, overila tvrdenie, že deti maloletých matiek (s neukončeným stredoškolským vzdelaním) často nedokončia ani strednú školu. Inými slovami: úroveň vzdelania rodičov, ktoré dosiahli, keď ich dieťa malo 8 rokov, determinuje školské a pracovné úspechy dieťaťa na ďalších 40 rokov dopredu.
Učia svoje deti skoro matematiku
Metaanalýza z roku 2007 skúmajúca 35 000 predškolákov v Spojených štátoch, Kanade a Veľkej Británii zistila, že skoré rozvíjanie matematických zručností sa môže premeniť vo veľkú životnú výhodu. "Význam týchto zručností – začínať školskú dochádzku so znalosťou čísel, ich radov a ďalších základných matematických konceptov – je jedným z výstupov tejto štúdie,“ píše Greg Duncan z Northwestern University v tlačovej správe. „Zvládnutie týchto zručností predurčuje nielen budúcnosť dieťaťa na poli matematiky, ale aj na poli čitateľskom,“ stojí tam tiež.
Budujú si so svojimi deťmi vzťah
V roku 2014 zistila štúdia na 243 ľuďoch narodených v chudobe ďalšiu vec. A síce, že deti, ktorým sa dostalo „citlivej starostlivosti“ v prvých troch rokoch ich života, si nielen viedli lepšie v akademických testoch v detstve, ale tiež mali zdravšie vzťahy a lepšie kariérne úspechy po tridsiatke. Citlivou starostlivosťou je v tomto prípade myslené „rýchla reakcia na signály, ktorými deti dávajú najavo svoje potreby“ a „poskytovanie istoty a bezpečia“ deťom, ktoré práve objavujú svet.
„Investícia do rozvíjania detsko-rodičovského vzťahu v ranom veku sa vracia v dlhodobom meradle naprieč celým životom jednotlivca,“ povedal k tomu spoluautor štúdie Lee Raby z University of Minnesota.
Snažia sa nestresovať
Foto: SHUTTERSTOCK
Podľa posledného výskumu, ktorý cituje The Washington Post, iba počet hodín, ktoré so svojimi deťmi medzi 3 a 11 rokom strávia ich matky, ovplyvňuje ich budúcnosť len veľmi málo. Úspech či neúspech majú iné príčiny. Okrem toho sa príliš ochranársky spôsob výchovy môže obrátiť proti mamičkám. „Materský stres môže, obzvlášť ak je spôsobený snahou o strávenie čo najviac času s deťmi popri pracovnom vyťažení, nakoniec deťom ubližovať," povedala denníku spoluautorka štúdie, sociologička Kei Nomaguchiová.
Vystresovaní rodičia potom vo voľnom čase, ktorý “vydupali zo zeme”, stresujú aj svoje deti. Emočná kontagiozita, čiže psychologický fenomén toho, že emócie sú rovnako nákazlivé ako chrípka, nám však pomôže porozumieť. Ukazuje sa, že ak je váš kamarát šťastný, ovplyvní to aj vaše emócie, a ak je smutný, posmutniete aj vy. Takže ak je rodič vyčerpaný alebo nervózny, prenáša svoju frustráciu aj na svoje dieťa.
Oceňujú snahu viac než vyhýbanie sa chybe
Carol Dwecková, psychologička zo Stanfordskej univerzity, objavila, že deti (ale aj dospelí) myslia, pokiaľ ide o úspech, dvoma rôznymi spôsobmi. Prvý z nich vychádza z premisy, že náš charakter, inteligencia a kreativita sú dané a my na nich nemôžeme nič zmeniť. A že úspech je zásluhou týchto vrodených vlastností. Pre tento typ myslenia je charakteristické, že aby sme si udržali pocit, že za niečo stojíme, nesmieme zlyhať – za žiadnu cenu.
Druhý spôsob premýšľania o úspechu nevníma zlyhanie ako dôkaz neinteligencie, ale ako odrazový mostík k rastu a rozvíjaniu našich schopností. Základom tohoto prístupu je presvedčenie, že naša vôľa ovplyvňuje naše schopnosti a práve na deti má obrovský efekt. Ak im poviete, že úlohu zvládli, pretože sú chytré, budujete v nich prvý spôsob myslenia. Keď zdôrazníte, že to zvládli, pretože sa snažili, pestujete v nich ten druhý.
Mamičky pracujú
Podľa výskumu z Harvard Business School profitujú deti tiež z faktu, že ich mama chodí do práce. Ak majú to šťastie. Dcéry pracujúcich matiek chodia dlhšie do školy, pracujú na vedúcich postoch a zarábajú viac peňazí – o 23 % viac než ich vrstovníci, ktorí vyrastali s mamičkami v domácnosti. Synovia pracujúcich matiek sa podieľajú viac na domácich prácach a starostlivosti o deti. Podľa štúdie týmto činnostiam venujú o 8 hodín týždenne viac než ich rovesníci, s mamičkou v domácnosti.
„Príklad, ktorý svojim deťom dávame svojim vlastným životom, nastavuje ich štandardy na to, čo je správne, čo sú ich práva, povinnosti a v čo majú veriť,“ povedala autorka štúdie, profesorka Kathleen L. McGinnová Business Insideru. „Je len veľmi málo vecí, o ktorých vieme, že majú jasný vplyv na rodovú nerovnosť. Výchova matkou, ktorá pracuje, patrí medzi ne,“ dodáva.
Sú viac „autoritatívni“ než „autoritárski“ alebo „tolerantní“
Štúdia University of California, v ktorej vývojová psychologička Diana Baumrindová v šesťdesiatych rokoch minulého storočia zistila, že existujú tri typy rodičov, rozdelila rodičovskú typológiu na kategórie:
Tolerantný: rodič, ktorý sa snaží byť netrestajúci a plne prijímajúci svoje dieťa. Autoritársky: rodič, ktorý sa snaží dieťa ovládať a formovať na svoj obraz. Autoritatívny: rodič, ktorý sa snaží dieťa racionálne smerovať.
Ako asi tušíte, ideálom je ten tretí typ. Pod jeho taktovkou dieťa vyrastie s rešpektom k autorite, ale necíti sa ňou priškrtený.
Učí ich vytrvalosti
V roku 2013 dostala psychologička Angela Duckworthová z University of Pennsylvania špeciálny grant za svoj objav osobnostného rysu zvaného vytrvalosť. Definuje ho ako „tendenciu udržiavať si záujem a snahu o veľmi dlhodobé ciele“ a podľa jej výskumu priamo koreluje s dosiahnutým vzdelaním. Ide o to, naučiť deti predstaviť si a postupne vytvárať budúcnosť, akú si predstavujeme.
Zdroj: Patalie.sk