„Ľudia so strachom z hadov majú podobné pocity ako ľudia, ktorí sa boja pavúkov. Snažia sa vyhnúť akémukoľvek kontaktu s týmto zvieraťom a čo najrýchlejšie sa od neho vzdialiť,“ vysvetlila švajčiarskemu denníku Nathalie Schicktanzová z oddelenia kognitívnych neurovied bazilejskej univerzity.
Spolu so svojou kolegyňou chce ľuďom so strachom z beznohých plazov pomôcť a zistiť, ako by mohli nepríjemné pocity prekonať. Vhodných účastníkov výskumu vo veku 18 až 35 rokov, sa ale vedkyniam už niekoľko mesiacov nedarí nájsť a to aj napriek tomu, že ich hľadajú už aj pomocou inzerátov v bazilejských električkách.
„Boli sme pri plánovaní príliš optimistické,“ povedala Schicktanzová, ktorá vlani na jeseň avizovala, že výsledky štúdie zverejní v polovici roka 2018. „Na predbežnú analýzu by sme potrebovali okolo 90 účastníkov. Teraz ich máme asi tretinu,“ vysvetlila.
Dôvodom, prečo je tak ťažké v Bazileji účastníkov štúdie zohnať, nie je podľa výskumníčok skutočnosť, že by ľudia v meste pri hraniciach s Francúzskom a Nemeckom boli nejako zvlášť nebojácni. „Strach z hadov je približne rovnako rozšírený ako strach z pavúkov,“ vysvetlila Schicktanzová. „Problém je skôr to, že tu skoro žiadne hady nie sú, a ľudia s nimi tak veľmi zriedka prídu do kontaktu,“ dodala.
Vedkyniam sa tak často stáva, že sa ľudia k účasti na štúdii síce prihlásia, keď ale pred sebou hada uvidia, zistia, že z neho vlastne strach vôbec nemajú. „Tí ľudia v tomto okamihu často vidia ozajstného hada prvýkrát v živote,“ povzdychla si Schicktanzová.