Rakovina každoročne zabíja milióny ľudí a je jednou z najväčších zdravotných problémov ľudstva. Stimuláciou vlastnej schopnosti nášho imunitného systému napadnúť nádorové bunky tohtoročných laureátov Nobelovej ceny stanovili úplne nový princíp liečby rakoviny.
James P. Allison študoval známy proteín, ktorý funguje ako brzda na imunitnom systéme. Uvedomil si potenciál uvoľnenia brzdy a tým uvoľniť naše imunitné bunky, aby napadli nádory. Potom tento koncept vyvinul do úplne nového prístupu k liečbe pacientov.
Súčasne Tasuku Hondžó objavil proteín na imunitných bunkách a po dôkladnom preskúmaní jeho funkcie nakoniec odhalil, že funguje aj ako brzda, ale s iným mechanizmom účinku. Terapia založená na jeho objave sa ukázala byť výrazne účinná v boji proti rakovine.
Allison a Hondžó ukázali, ako môžu byť pri liečbe rakoviny použité rôzne stratégie na potlačenie bŕzd na imunitnom systéme. Kľúčové objavy obidvoch laureátov predstavujú orientačný bod nášho boja proti rakovine.
Od roku 1901 bolo udelených dohromady 108 Nobelových cien za fyziológiu alebo medicínu. V 39 prípadoch sa z ocenenia radoval jediný vedec. Väčšinou sa však o cenu museli podeliť dvojice (32-krát) alebo trojice (37-krát) vedcov.
Vlani cenu dostala trojica Američanov Jeffrey C. Hall, Michael Rosbash a Michael W. Young, a to za výskum v oblasti chronobiológie, ktorá sa zaoberá biologickými rytmami živých organizmov.
Tohtoroční laureáti
James P. Allison (70):
Foto: HANDOUT
- americký imunológ sa zaoberá novými liečebnými metódami u najsmrteľnejších druhov rakoviny, prevažne v oblasti imunoterapia, pri ktorej sa vyvolá imunitnú odpoveď organizmu na nádorové bunky.
- narodil sa 7. augusta 1948 v meste Alie v Texase. V roku 1969 najprv absolvoval bakalárske štúdium mikrobiológie a v roku 1973 získal doktorát z biológie na Texaskej univerzite v Austine.
- v roku 1985 ho vymenovali za profesora imunológie a riaditeľa Laboratória pre výskum rakoviny na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Potom vystriedal viacero vedeckých pracovísk a od roku 2012 pracuje v Andersonovom centre pre výskum rakoviny pri Texaskej univerzite v Austine, kde je výkonným riaditeľom pre výskum imunoterapie.
- je členom radu prestížnych vedeckých inštitúcií a nositeľom radu cien.
- Allison je ženatý s kolegyňou z Andersonovho centra, ktorá je o 22 rokov mladší a ktorá sa narodila v Guyane. Jeho matka i brat zomreli na rakovinu.
- vo voľnom čase hrá tento Texasan na harmonike a gitare v niekoľkých kapelách.
Tasuku Hondžó (76):
Foto: SITA/AP, Ryosuke Ozawa
- japonský imunológ, špecializuje sa na molekulárnu imunológiu. Narodil sa 27. januára 1942 v Kjóte, od roku 1960 študoval medicínu na Kjótskej univerzite, v roku 1975 tam získal doktorát.
- zahraničné skúsenosti zbieral v rokoch 1971 až 1974 na stáži v embryologickom oddelení Výskumného ústavu Carnegie a aj v Národnom ústave pre zdravie detí a rozvoj jedinca, ktoré oba spadajú pod Národný výskumný ústav zdravia (NIH) vo Washingtone, ktorý je najprestížnejšou inštitúciou svojho druhu v USA.
- po štúdiách v USA bol Hondžó v rokoch 1974 až 1979 odborným asistentom na lekárskej fakulte Tokijskej univerzity, potom do roku 1984 pôsobil ako profesor a vedúci oddelenia genetiky na lekárskej fakulte Univerzity v Osake. Potom sa vrátil na Kjótsku univerzitu a v roku 2017 sa stal hlavným profesorom a zástupcom generálneho riaditeľa Ústavu pre pokročilé štúdiá Kjótskej univerzity (KUIAS). Je držiteľom početných ocenení, v rokoch 1990 až 2000 bol predsedom Japonskej imunologickej spoločnosti.
(ČTK)
Fakty o Nobelovej cene vo fyziológii alebo v medicíne
27. novembra 1895 Alfred Nobel podpísal svoju poslednú vôľu: Kapitál vložený vykonávateľom môjho závetu do bezpečných cenných papierov dá základ fondu, z ktorého úrokov budú každoročne odmeňovaní tí, ktorí v uplynulom roku preukázali ľudstvu najväčší úžitok. Úroky nech sú rozdeľované na päť rovnakých častí, z ktorých jedna pripadne tomu, kto urobil najdôležitejší vynález alebo objav v oblasti fyziky; jedna časť tomu, kto urobil najdôležitejší chemický objav alebo zdokonalenie; jedna časť tomu, kto urobil najdôležitejší objav v oblasti fyziológie alebo medicíny; jedna časť tomu, kto vytvoril v literatúre vynikajúce dielo s ušľachtilou myšlienkou; a jedna časť tomu, kto vykonal najviac pre zblíženie národov a zrušenie či zmenšenie armád alebo sa zaslúžil o usporiadanie a podporu mierových kongresov.
108 Nobelových cien bolo udelených od roku 1901. V deviatich prípadoch neboli udelené: 1915, 1916, 1917, 1918, 1921, 1925, 1940, 1941 a 1942. Prečo neboli udelené? V stanovách Nobelovej nadácie sa uvádza: "Ak sa zistí, že žiadna zo skúmaných prác nemá význam uvedený v prvom odseku, peňažné odmeny budú prenesené do nasledujúceho roka. Ak sa aj táto cena nedá udeliť, suma sa pripočíta k obmedzeným fondom nadácie.
39 cien bolo udelených iba jednému laureátovi, 32 zdieľali dvaja laureáti a 37 cien rozdelili medzi troch laureátov.
Počet laureátov Nobelovej ceny: 214 jednotlivcov bolo udelených v rokoch 1901 až 2017.
Priemerný vek všetkých laureátov medicíny medzi rokmi 1901 a 2017 je 58 rokov.
Najmladším laureátom Nobelovej ceny vo fyziológii alebo v medicíne je zatiaľ Frederick G. Banting, ktorý mal 32 rokov, keď získal Cenu za medicínu v roku 1923.
Najstarším laureátom Nobelovej ceny vo fyziológii alebo medicíne je Peyton Rous, ktorý mal 87 rokov, keď získal Cenu za medicínu v roku 1966.
Z 214 osôb, ktorým bola udelená Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu, je len 12 žien.
Zdroj: nobelprize.org