Na zabezpečenie dostatku potravy používali sofistikovaný systém zavlažovania a odvodňovania pôdy, ktorý dokázal uživiť milióny ľudí. Vedci z Univerzity Komenského spolu s medzinárodným tímom odhalili princípy, na ktorých mayské poľnohospodárstvo fungovalo. Výsledky ich výskumu publikoval nedávno časopis Science.
Civilizácia Mayov prekvitala na polostrove Yucatán a okolo neho od r. 1000 pred n. l. do r. 1500 n. l. Mayovia sú známi svojím vyspelým písmom, umením, architektúrou, astronómiou a poznatkami v matematike. Mnohé aspekty fungovania tejto spoločnosti však boli neznáme, aj preto, že na veľkej časti územia, kde kedysi žili, sa dnes rozprestiera hustý prales.
Foto: Zdroj: Centrum mezoamerických štúdií FiF UK.
V roku 2016 medzinárodný výskumný tím zložený z vedcov z USA, Francúzska a Slovenska začal skúmať prales pomocou leteckého skenovania laserom Lidar, ktorý preniká pod nepriepustný pralesný povrch. Na získaných záberoch potom vedci dokázali identifikovať doteraz skryté mestá, paláce, pyramídy a ďalšie archeologicky významné objekty.
Ako uvádza štúdia v Science, na dosiaľ zmapovaných 2 144 km2 Mayskej biosférickej rezervácie v Guatemale identifikovali 61 480 starovekých objektov. Na základe toho odhadli, že v tzv. neskoroklasickom období (r. 650 až 800 n. l.) v oblasti žilo 7 až 11 miliónov ľudí. Takáto obrovská populácia si vyžadovala intenzívne obrábanie pôdy. "Práve skúmanie poľnohospodárskych prvkov tvorilo samostatnú analytickú tému slovenského tímu, ktorý viedol profesor Milan Kováč.
Ich výskum odhalil systém zavlažovania terasovitých polí v hornatých oblastiach a odvodňovania močarísk v nížinách," informovala Lenka Lenka Miller z oddelenia vzťahov s verejnosťou, Univerzita Komenského v Bratislave.
Foto: Zdroj: Centrum mezoamerických štúdií FiF UK.
„Z územia, ktoré sme samostatne spracovali (160 km2), sme dokázali definovať až 5 112 nových mayských stavieb a okrem nich až 6 080 poľnohospodárskych terás. Výsledky, ktoré sme spracovali a následne overili pomocou archeologických vykopávok v teréne, sme dokázali interpretovať v sociálnom a historickom kontexte na špičkovej expertnej úrovni, pričom tieto výsledky patria k najdôležitejším zložkám celého kolektívneho výskumu, pretože dokazujú sofistikované agrárne systémy,“ hovorí profesor Kováč.
Existencia týchto systémov pomáha objasniť vysokú hustotu obyvateľstva v oblasti a podľa vedcov tiež môže pomôcť k pochopeniu tzv. „kolapsu mayskej civilizácie“, ktorý prebehol v 9. stor. n. l. Naznačuje totiž environmentálnu zraniteľnosť celého systému – zničenie zavlažovacích a odvodňovacích systémov mohlo viesť k nedostatku potravy, vojnám a následnému zániku. Ako uvádza štúdia v Science, lidarové dáta totiž odhalili aj množstvo obranných štruktúr, čo naznačuje existenciu nepriateľstiev a konfliktov v mayskej spoločnosti.
Štúdia s názvom „Ancient lowland Maya complexity as revealed by airborne laser scanning of northern Guatemala“ (Zložitosť starého osídlenia mayských nížin odhalená leteckým laserovým skenovaním severnej Guatemaly) vyšla 29. septembra a zaznamenala okamžitý ohlas. Slovenskí autori na téme naďalej pracujú v rámci nového projektu APVV.
„O originalite výsledkov štúdie svedčí aj jej publikovanie v prestížnom vedeckom časopise. Som presvedčený o potrebe spájania sa popredných vedeckých inštitúcií a špičkových vedcov na spoločných výskumných projektoch. Teší ma preto aj spolupráca našich vedcov s kolegom z STU,“ zdôraznil profesor Karol Mičieta, rektor Univerzity Komenského v Bratislave.
Súčasťou 18-členného autorského kolektívu je prof. Milan Kováč, PhD., a jeho doktorand Mgr. Tomáš Drápela, PhD., z Katedry porovnávacej religionistiky a Centra mezoamerických štúdií Filozofickej fakulty UK a Ing. Tibor Lieskovský, PhD., zo Stavebnej fakulty STU.