Štúdia vykonaná na vzorke 4 758 jedenásťročných detí, ktoré žijú v mestách, ukázala, že čím menšie boli zelené oblasti, tým horšia priestorová pamäť. Je potrebné zdôrazniť, že typ štvrte tento vzťah nezmenil, či išlo o chudobné štvrte alebo štvrte, kde žijú dobre situované rodiny.
„Predpokladáme, že schopnosť priestorovej pamäti závisí od množstva zelených priestranstiev z dvoch dôvodov. Predovšetkým deti žijúce v miestach s väčším zeleným priestorom majú väčšiu možnosť využívať svoje vonkajšie prostredie. Navyše zelené priestory priťahujú pozornosť a ľudia sa lepšie sústreďujú po tom, čo strávili nejaký čas v kontakte s prírodou,“ vysvetľujú vedci.
„Naše výsledky ukazujú pozitívnu úlohu zeleného priestoru na kognitívne funkcie. Priestorová pamäť je dôležitou kognitívnou schopnosťou, ktorá je tesne spätá so školskými výsledkami detí, najmä v matematike,“ uvádza Eirini Flouriová z Londýnskej univerzity, ktorá je autorkou štúdie.
„Ak je súvislosť, ktorú sme zistili medzi zelenými priestranstvami vo štvrti a priestorovou pamäťou detí, skutočne príčinná, potom môžu byť naše výsledky využívané v školstve a pri rozhodovaní o plánovaní mestskej výstavby,“ konštatuje.
„Pokus autorov spojiť sociogeografický faktor, ako sú zelené priestory, s kognitívnymi schopnosťami a priestorovou pamäťou, je určite veľmi chvályhodný,“ hovorí Alessandro Treves, neurovedec z Medzinárodnej školy vyšších pokročilých štúdií v Terste. „A to napriek všetkým nedostatkom takej štatistickej štúdie, ktorá pracovala so vzorkou takmer 5 000 detí žijúcich v rôznom prostredí, ktoré ovplyvňuje množstvo faktorov,“ spresňuje.
Už skoršia štúdia vykonaná Barcelonským inštitútom globálneho zdravia (ISGlobal) konštatovala, ako deťom pri vývoji mozgu pomáha to, že žijú pri zelených priestoroch. S pomocou satelitných snímok vedci zisťovali, ako sú deti vystavené zeleni, a pomocou magnetickej rezonancie sledovali anatómiu ich mozgu. A výsledok? Väčší objem bielej a sivej hmoty v niektorých častiach mozgu a anatomické rozdiely, ktoré mali priaznivý vplyv na kognitívne funkcie. Väčší objem sivej a bielej hmoty bol predpokladom pre lepšiu pracovnú pamäť a menšiu nepozornosť.
„Tieto štúdie sú akýmsi mostom medzi početnými laboratórnymi výskumami na hlodavcoch,“ uvádza Treves. „Zúčastnil som sa na štúdii na Nórskej univerzite vedy a technológie v Trondheime, kde sme hneď po narodení vložili myši do prostredia bohatého na predmety a hry. Potom sme u dospelých myší pozorovali typ neurónov, ktorý je schopný určovať polohu zvieraťa v priestore,“ dodáva. Za tento objav získali v roku 2014 Edvard Moser a May-Britt Moserová Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo. „Prial by som si, aby štúdie tohto typu prispievali k tomu, že si uvedomíme, ako sú faktory životného prostredia dôležité pre kognitívne zdravie ľudí a zvlášť detí,“ uzatvára Treves.