Vyplýva to z analýzy odborníkov zo školy očného lekárstva pri Univerzite v Londýne, napísal britský denník The Independent. Všestranne nadaný majster podľa odborníkov trpel strabizmom, teda škúlením.
Lekári analyzovali šesť diel, dve olejomaľby, dve kresby a dve sochy, ktoré sú podľa odborníkov čiastočnými autoportrétmi Da Vinciho. Medzi nimi bol aj obraz Ježiša Krista, známeho pod názvom Salvator Mundi (Spasiteľ sveta), známa kresba vitruviánskeho muža alebo bronzová socha Dávida.
Sústredili sa pritom na zarovnanie očí znázornených osôb a vo všetkých šiestich prípadoch namerali miernu odchýlku postihnutého oka od oka sústredeného.
Strabizmus je bežné ochorenie oka, kedy sa jedno oko sústredí na objekt, zatiaľ čo druhé hľadí hore, dole, dovnútra alebo von. Pre maliara však táto očná vada môže byť prínosná. Niektoré formy strabizmu totiž podľa odborníkov uľahčujú maľbu a kresbu tým, že potláčajú postihnuté oko, čo umožní umelcovi vidieť dvojrozmerne. Prenesenie trojrozmerného objektu na plátno je ťažšie, keď sa na objekt zameriavame oboma očami, pretože každé oko vidí objekt mierne vľavo alebo mierne doprava.
Podľa autora novej štúdie profesora Christophera Tylera existuje množstvo známych umelcov, ktorým lekári na základe ich autoportrétov diagnostikovali strabizmus. Patrí medzi ne napríklad Rembrandt van Rijn, Albrecht Dürer, Edgar Degas alebo Pablo Picasso.
Namerané údaje ukazujú, že Da Vinci zrejme trpel exotropiou, teda že uchýlené oko hľadelo von. To mu zrejme umožnilo skryť vadu pri bežnej činnosti, prejavila sa ale pri umeleckej tvorbe.