Psychologička Emma Ribasová, expertka na manželskú psychoterapiu, uvádza ako možné príčiny nezáujmu o sex nedostatok sebaúcty či konfliktné situácie medzi partnermi. Sú však problémy, ktoré môžu mať hlbšie korene, ako je to, že človek v minulosti zažil sexuálne násilie.
Do úvahy tiež prichádza úloha veľmi prísnej výchovy, ktorá môže vytvoriť o sexe predstavu ako o potenciálne nebezpečnej aktivite namiesto toho, aby ho predstavovala ako prirodzené vyvrcholenie ľudského citu a lásky a ako nástroj reprodukcie.
Rovnako ako mentálna anorexia môže viesť k odmietaniu jedla, tak aj sexuálne anorexia môže viesť nielen k strate významnej príležitosti k radosti, ale aj k strate partnera a podstatnej súčasti vlastnej existencie.
Odmietanie sexuality môže nadobúdať rôzne podoby a jeho klasifikácia je problematická. Napríklad DSM 5, posledná verzia Diagnostického a štatistického manuálu Americkej psychiatrickej asociácie, biblie psychiatrov, síce nezmieňuje termín sexuálna anorexia, ale označuje to za poruchu nazvanú sexuálna averzia a definovanú ako pretrvávajúci či príležitostný odpor voči všetkým alebo takmer všetkým sexuálnym kontaktom.
Výskum potvrdil jej existenciu
Výskum zahŕňajúci viac ako 4 000 osôb, predovšetkým žien, ukázal, že tento druh problémov existuje a je častý.
Profesorka Charmaine Borgovia z Groningenskej univerzity v Holandsku uvádza, že viac ako 30 percent opýtaných účastníkov tejto štúdie malo skúsenosť z vlastného života s momentmi odporu voči sexu. Z týchto 30 percent asi štyri percentá respondentov vykazovali symptómy, ktoré zodpovedajú diagnóze poruchy označovanej ako sexuálna averzia: nedostatok záujmu k sexuálnym aktivitám, chýbajúce erotické fantázie, chladná či odťažitá reakcia na partnerove pokusy o sexuálne zblíženie a malé alebo žiadne sexuálne uspokojenie.
Iná veľká štúdia realizovaná v Spojených štátoch, v rámci ktorej bolo oslovených viac ako 30 000 žien, ukázala, že problémy so sexuálnou túžbou, hoci nie patologické, sú častejšie u žien: 43 percent opýtaných žien uviedlo, že sa ocitlo v situácii, keď malo len nepatrný záujem o sex, a 22 percent odpovedalo, že pociťovalo rôzne formy stresu spojeného so sexom.
Podľa sexuologičky Judith Viudesovej z Centra psychoterapie a sexuológie v španielskej Valencii je možné prekonať prejavy sexuálnej anorexie s pomocou terapeuta, odborníka na kognitívne techniky, ale aj tak, že sa postihnutá osoba začne postupne vystavovať stimulom, z ktorých má obavy. Liečba musí byť komplexná a nesmie sa zameriavať len na sexuálne problémy, ale musí byť orientovaná na všetko, čo s tým súvisí, ako je strach zo zblíženia a telesnej blízkosti, pocit zraniteľnosti. Jej cieľom musí byť prekonanie strachu zo sexuality, ale predovšetkým z medziľudských vzťahov, ktoré slúžia k tomu, aby človek mohol viesť uspokojivý osobný život.