OSN považuje LSD od roku 1971 za nelegálnu psychotropnú látku. Bola zakázaná aj v lekárskom výskume, na veľkú ľútosť doktora Alberta Hofmanna, jedného z otcov LSD, ktorý po celý svoj život neprestal obhajovať terapeutické účinky svojho objavu.
Už niekoľko rokov si však LSD znovu nachádza svoju cestu do výskumu. „V roku 2006 sa v Bazileji konala veľká konferencia pri príležitosti stých narodenín doktora Hofmanna,“ vysvetľuje Hannes Mangold, komisár výstavy vo švajčiarskej národnej knižnici v Bazileji, ktorá bola venovaná tomuto švajčiarskemu chemikovi a bola nazvaná: LSD, jeho problémové dieťa.
Pomôže pri depresiách?
Vedci z celého sveta písali svojim vládam a žiadali, aby mohli znovu začať výskum, zvlášť štúdium účinkov drogy pri ťažkých depresiách či u pacientov s nevyliečiteľnými chorobami.
K niekoľkým málo povoleným výskumom patria dnes štúdie fázy II, ktorá zodpovedá prostrednému štádiu klinických pokusov a ktorú uskutočnil doktor Peter Gasser, švajčiarsky psychiater a psychoterapeut. Štúdiu realizovanú na 12 pacientoch financoval kalifornský multidisciplinárny ústav pre psychotropné štúdiá (MAPS). Jej cieľom bolo zistiť, ako by LSD mohlo pomáhať chorým zvládať úzkosť po tom, čo im bola zistená rakovina v pokročilom štádiu.
LSD (dietylamid kyseliny lysergovej) sa zrodilo v laboratóriách spoločnosti Sandoz v Bazileji, kde vyrábali liek proti migréne. Šéf výskumu v Sandoze Arthur Stoll navrhol svojmu synovi, psychiatrovi v Zürichu, aby látku vyskúšal na svojich pacientoch. Laboratórium sa potom rozhodlo využívať LSD na experimentálne účely.
Problémové „dieťa“?
LSD však uniklo medicíne a začalo sa šíriť medzi umelcami, okrem iného pod vplyvom profesora psychológie Timothyho Learyho, ktorý bol zbavený svojho miesta na Harvardovej univerzite, pretože drogu užíval spolu so študentmi, a pod vplyvom amerického spisovateľa Kena Keseyho, autora Preletu nad kukučím hniezdom.
Koncom 60. rokov bolo LSD postupne zakázané. Doktor Hofmann sa vtedy chopil pera, aby svoj vynález obhájil. Jeho kniha sa volá LDS, moje problémové dieťa. Doktor Hofmann napísal túto knihu, aby uviedol nové argumenty do diskusie okolo LSD, hovorí Mangold. Celý život sa snažil predstavovať drogu pozitívne, až niekedy zakrýval jej niektoré kritiky hodné aspekty.
„Keby sme v lekárskej praxi alebo v spojení s meditáciou dokázali lepšie využívať schopnosti LSD vyvolávať vizionárske predstavy za určitých podmienok, potom súdim, že by sa z problémového dieťaťa mohla stať dieťaťom zázračným,“ napísal chemik vo svojom spise.