Faktory, ktoré tu vstupujú do hry, sú známe: vek, vzdelanie, kultúra, pohlavie, životný štýl, hormóny, zdravotný stav, neurotransmitery, spoločenské a náboženské zákazy… Otázky však zostávajú: prečo ju niekto má a iný nie? Prečo tu sú rozdiely v závislosti od pohlavia?
Intenzita sexuálnej túžby žien je zrejme menej silná, než u mužov. Vytvára sa tak predstava muža, ktorý je vždy pripravený k sexuálnej aktivite, a ženy, u ktorej je táto túžba zložitejšia: najprv musí mať pocit, že je žiaduca, túži po túžbe druhého.
Sexuálne uspokojenie žien je spojené s citmi, intimitou a komunikáciou s partnerom. Žena potrebuje city, aby mohla milovať, zatiaľ čo muž má často potrebu sexu bez citov. Trvalá úroveň testosterónu u muža, ktorý nie je závislý ako žena na cyklickom prísune hormónov zodpovedných za sexuálnu túžbu, môže vysvetľovať relatívna trvalosť jeho túžby: úroveň testosterónu sa len veľmi postupne znižuje s vekom. Muži vylučujú dvadsaťkrát viac testosterónu ako ženy a ženy musia, aby reagovali na očakávania partnera, byť veľmi zamilované a vzrušené. To v rôznych obdobiach ich života neprichádza samo od seba: tehotenstvo, pôrod, dojčenie, menštruácia…
Dnes sa u ženy hovorí o „reaktívnej túžbe“ a o „faktoroch vnímavosti“. Žena má základnú, spontánnu túžbu, ktorá je indikátorom citovej vrelosti, a reaktívnu túžbu, ktorá prichádza ako odpoveď na sexuálnu stimuláciu. Citový záujem ženy je reakciou na stimuláciu zodpovedajúcu jej očakávaniu a osobnej vnímavosti.
Úlohu v emotívnom a psychosociálnom živote hrajú neurotransmitery. Reagujú na stimuly, ktoré už mali v živote človeka nejaký význam. Každá udalosť je začlenená do zón, ktoré sa aktivujú či znehybňujú podľa situácie. Sexuálna túžba tak osciluje medzi vzrušením a znehybnením, ako váha, ktorá sa vychyľuje pozitívne či negatívne.
Sexuálna túžba je osobnou a jedinečnou skúsenosťou. Môžeme však uviesť faktory, ktoré uľahčujú alebo blokujú mechanizmy ženskej sexuálnej túžby. Sú to postoje a zákazy rodičov týkajúce sa sexuality, prikázania náboženstva, ktorých porušenie vzbudzuje pocit viny, mýty a iracionálny strach z masturbácie a z niektorých polôh a sexuálnych praktík, predstavy, že žena má telo, ktoré nezodpovedá kultúrnym ideálom.
Niektoré obdobia sú obzvlášť riskantné: dospievanie u žien, tehotenstvo a pôrod, menopauza a fázy života, kedy je žena vo svojej sexuálnej túžbe obzvlášť zraniteľná. Traumatizujúca sexuálna skúsenosť či zneužívanie môžu znamenať zníženie sexuálnej túžby a viesť niekedy až k sexuálnej averzii. Je tiež potrebné vziať do úvahy osobnostné charakteristiky, chronické choroby a podávanie liekov, ktoré ovplyvňujú sexuálne zdravie. Všetky štúdie ukazujú súvislosť medzi ženskou sexuálnou túžbou a nefunkčnosťou páru.