Implantáty vysielajú elektrické impulzy do častí mozgu, čím napríklad prispievajú k liečbe Parkinsonovej choroby, esenciálneho tremoru, depresie alebo obsedantno-kompulzívnych porúch. Softvér lekárom a pacientom umožňuje upravovať nastavenie zariadenia pomocou tabletov a mobilných telefónov prostredníctvom Bluetooth.
Odborníci však našli rad existujúcich alebo potenciálnych slabín, ktoré by mohli zneužiť hackeri. Patrí medzi ne zraniteľná pripojená infraštruktúra, pričom chyby v internetovej platforme pre správu zariadení by mohli spôsobiť, že by sa útočníci dostali k osobným údajom a lekárskej dokumentácii.
Pacientov mohol tiež ohroziť nechránený a nezašifrovaný prenos dát medzi implantátom, programovacím softvérom a akoukoľvek ďalšou pripojenou sieťou. „Akákoľvek manipulácia s prenesenými dátami by mohla vyústiť do zmeny nastavenia, ktoré by malo za následok fyzickú bolesť, ochrnutie alebo nelegálne získanie osobných citlivých údajov,“ píše sa v správe.
Zariadenia tiež nie sú chránené žiadnym heslom, lebo v život ohrozujúcich situáciách musí byť doktor schopný implantáty ovládať a kód by záchranár v danej situácii nemusel mať k dispozícii.
Pomôcky zlepšia pamäť
„Pamäťové implantáty nám dávajú zaujímavú a reálnu šancu, ako mnohým pacientom zlepšiť ich zdravotný stav. Možnosť, že budeme schopní pozmeniť alebo posilniť našu pamäť za pomoci elektród, môže znieť ako sci-fi, ale zakladá sa na reálnych vedeckých základoch a zisteniach, ktoré máme už dnes k dispozícii. Vyvinutie pomôcok zlepšujúcich pamäť je preto len otázkou času. Preto je nesmierne dôležité, že už v tomto ranom štádiu nových technológií spolupracujeme s odborníkmi na pochopení a minimalizácii rizík a zraniteľností,“ poznamenal Laurie Pycroff, výskumník skupiny na Oxfordskej univerzite.
„Aj keď sme doteraz nezaznamenali žiadny útok na neurostimulátor, vďaka výskumu sme objavili niekoľko zraniteľností, ktoré by mohli hackeri v budúcnosti zneužiť. Je preto dôležité, aby odborníci zo zdravotníctva, kyberbezpečnostného priemyslu a výrobcovia lekárskych pomôcok spoločne urobili maximum pre to, aby odstránili existujúce zraniteľnosti aj budúce hrozby,“ uviedol Dmitry Galov zo spoločnosti Kaspersky Lab.
Vedci podľa správy odhadujú, že budú do piatich rokov schopní elektronicky zaznamenávať mozgové signály, ktoré stoja za vytváraním spomienok, a predpokladajú, že niektoré spomienky budú môcť novo vytvárať alebo ich pred opätovným vložením do mozgu pozmeniť. „Za desať rokov tak budú na trhu komerčne dostupné implantáty zlepšujúce pamäť. A za zhruba 20 rokov bude táto technológia natoľko vyspelá, že umožní rozsiahle ovládanie spomienok,“ dopĺňa správa.