Udalosti, ktoré ovplyvnili vedecký svet v roku 2018

12.12.2018 09:17
insight
Prvé selfie, ktoré poslala sonda InSight z Marsu na Zem. Autor:

Rok 2018 bol bohatý na udalosti. Len vo vede a výskume sa toho udialo neúrekom. Prečítajte si o objavoch, vďaka ktorým vieme opäť viac o svojej minulosti, ale aj o úspechoch v poznávaní vesmíru...

Január:

24. – Čínski vedci zo Šanghaja oznámili, že naklonovali opice makaky rovnakou metódou ako v roku 1996 naklonovali Briti ovečku Dolly – išlo o prvé naklonované primáty.

25. – Ľudia zrejme opustili Afriku už pred 185 000 rokmi, čo je zhruba o 80 000 rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo. Vedci k tomu dospeli na základe analýzy úlomku čeľuste nájdenej v izraelskej jaskyni.

Február:

4. – Desiatky tisíc doteraz neznámych stavieb mayskej civilizácie, vrátane pyramíd a palácov, objavil medzinárodný tím vedcov pomocou laserovej technológie Lidar na severe Guatemaly.

6. – Z floridského Mysu Canaveral odštartovala k prvému testovaciemu letu ťažká raketa spoločnosti SpaceX Falcon Heavy, najsilnejší raketový nosič súčasnosti. Súkromná americká spoločnosť vizionára Elona Muska chce raketu v budúcnosti využívať k letom na Mesiac a Mars.

Marec:

14. – Vo veku 76 rokov zomrel svetoznámy britský fyzik Stephen Hawking.

18. – Na predmestí arizonského mesta Phoenix sa udiala prvá smrteľná zrážka samoriadiaceho auta s chodcom: auto firmy Uber ovládané autopilotom zabilo chodkyňu.

Apríl:

2. – Americkí vedci ohlásili objav dosiaľ najvzdialenejšej hviezdy, ktorou je modrý nadobor vzdialený 9,3 miliardy svetelných rokov od Zeme. Hviezda, ktorá dostala od svojich objaviteľov meno Icarus, sa nachádza prinajmenšom stokrát ďalej ako iné doteraz známe najvzdialenejšie hviezdy.

10. – Tím zložený z českých a amerických vedcov našiel novú metódu, ako bojovať s rakovinou. Spočíva v tom, že sa rakovinovým bunkám odoberie aminokyselina glutamín, ktorá im slúži ako palivo.

Máj:

15. – Českým archeológom sa podarilo stanoviť a posunúť domnelú hranicu starovekej Baktrie. Ide o historické územie na pomedzí dnešného Afganistanu a Uzbekistanu.

Jún:

8. – Americká spoločnosť International Business Machines (IBM) má najvýkonnejší superpočítač na svete – predstavila zariadenie o viac ako dvojnásobnej kapacite doterajšieho lídra, čínskeho Sunway TaihuLight. Superpočítač Summit sa môže pochváliť výkonom 200 petaflop, zatiaľ čo výkon čínskeho Sunway je 93.

18. – Americký prezident Donald Trump oznámil, že americké ministerstvo obrany vytvorí nezávislú sekciu vesmírnych síl, ktorá bude rovnocenná s ostatnými ozbrojenými zložkami.

Júl:

3. – V pobrežnom meste Alexandria objavili archeológovia 2000 rokov starý sarkofág z čiernej žuly s výškou 185 centimetrov, šírkou 165 centimetrov a dĺžkou 265 centimetrov, ktorý ležal v hĺbke približne piatich metrov spolu s alabastrovou hlavou muža. Špekulovalo sa, že by mohlo ísť o sarkofág samotného Alexandra Veľkého.

4. – Medzinárodnému tímu vedcov a zoológov z Nemecka, Talianska a Česka sa podarilo umelo vyvinúť embryo nosorožca, čo je prelomový krok k záchrane vyhynutím ohrozených nosorožcov severných bielych.

17. – Americkí vedci našli ďalších 12 mesiacov Jupitera. Známych ich je tak už 79.

25. – Skupina talianskych vedcov informovala, že asi 1,5 kilometra pod povrchom Marsu sa nachádza veľké, na 20 kilometrov široké soľné jazero, kde by mohol existovať život. Svoje zistenia opierali o analýzy dát sondy Mars Express.

27. – Úplné zatmenie Mesiaca, pri ktorom Mesiac prešiel stredom zemského tieňa, bolo sprevádzané aj veľkou opozíciou Marsu, čo bol stav, keď sa Mars priblížil k Zemi a zároveň bol proti Slnku.

August:

12. – Z floridského mysu Canaveral odštartovala raketa so sondou Parker Solar Probe, ktorá zamieri k Slnku a priblíži sa mu na rekordných šesť miliónov kilometrov.

16. – Medzinárodnému tímu vedcov, medzi ktorými boli aj odborníci z Olomouca, sa podarilo rozlúštiť celý dedičný kód jednej z najrozšírenejších poľnohospodárskych plodín sveta, pšenice siatej. Na výskume trvajúcom 13 rokov sa podieľalo 200 vedcov z 20 krajín sveta.

21. – Na povrchu Mesiaca bola podľa americkej vesmírnej agentúry NASA definitívne potvrdená prítomnosť vodného ľadu.

23. – Vedci v časopise Nature uverejnili prvýkrát dôkaz o krížení dávno vyhynutých príbuzných moderných ľudí, denisovanov a neandertálcov: vedci analyzovali kostičku, ktorá bola nájdená v roku 2012 v jaskyni v pohorí Altaj na Sibíri neďaleko hraníc medzi Ruskom a Mongolskom. Kostička patrila asi 13-ročnej dievčine, ktorá sa narodila pred zhruba 50 000 rokmi zo vzťahu medzi denisovanským otcom a neandertálskou matkou.

28. – Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) oznámila, že sa jej podarilo dosiahnuť ďalší míľnik vo výskume Higgsovho bozónu, keď sa im podarilo dokázať jeho rozpad na dva takzvané kvarky b.

September:

3. – Archeológovia v Egypte objavili zrejme jednu z najstarších dedín nájdených v delte Nílu, ktorá pochádza ešte z obdobia pred začiatkom vlády faraónov. Sídlo z neolitickej doby bolo nájdených asi 140 kilometrov severne od Káhiry.

12. – Tím archeológov uverejnil štúdiu, podľa ktorej zhluk červených čiar na kúsku kameňa objavenom v juhoafrickej jaskyni predstavuje najstaršiu známu ľudskú kresbu. Po siedmich rokoch testov vedci vyhodnotili, že čiary vytvorila ruka človeka pred 73 000 rokmi. Prelomový objav urobili archeológovia v pobrežnej jaskyni Blombos v Juhoafrickej republike.

17. – Prvým vesmírnym turistom, ktorý sa vydá na obežnú dráhu okolo Mesiaca, bude japonský miliardár Jusaku Maezawa. Oznámil to šéf americkej spoločnosti SpaceX Elon Musk. Cesta s prvým turistom k Mesiacu by sa podľa agentúry Reuters mala uskutočniť v roku 2023.

25. – Sprevádzkovaná bola vysokorýchlostná železnice spájajúca v dĺžke 40 kilometrov Ben Gurionovo letisko pri Tel Avive s Jeruzalemom (vlaky jazdia rýchlosťou až 160 kilometrov za hodinu).

Október:

1. – Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo získali Američan James P. Allison a Japonec Tasuku Hondžó za vývoj špeciálnej imunologickej liečby rakoviny.

2. – Nobelovu cenu za fyziku získali Američan Arthur Ashkin, Francúz Gérard Moura a Kanaďanka Donna Stricklandová za prelomové vynálezy v odbore laserovej fyziky.

2. – Českí archeológovia odkryli v egyptskom Abúsíru vápencovú hrobku vysoko postaveného úradníka z polovice piatej dynastie.

3. – Nobelovu cenu za chémiu získali Američanka Frances Arnoldová, Američan George Smith a Brit Gregory Winter, ktorí sa venujú výskumu bielkovín.

11. – Štart ruskej lode Sojuz MS-10 s dvoma novými členmi posádky Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) sa kvôli zlyhaniu jedného motora druhého stupňa nosnej rakety Sojuz-FG nepodaril. Záchranný systém loď úspešne naviedol na núdzové pristátie v Kazachstane.

20. – Podľa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) doslúžil teleskop Kepler, ktorého úlohou bolo hľadať vzdialené exoplanéty podobné Zemi. Počas svojej viac ako deväťročnej činnosti objavil cez 2 600 planét existujúcich mimo našej slnečnej sústavy.

November:

1. – Po jedenásťročnej misii ukončila kvôli vyčerpaniu paliva činnosť americká sonda Dawn, ktorá bola do vesmíru vyslaná v septembri 2007 a ktorej úlohou bolo skúmať dve najväčšie telesá (Ceres a Vestu) v hlavnom páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.

1. – Medzinárodné zoskupenie vedcov spustilo obrí projekt nazvaný Earth BioGenome Project (EBP), počas ktorého chcú odborníci v nasledujúcich desiatich rokoch dekódovať genetickú informáciu všetkých známych živočíšnych a rastlinných druhov na Zemi. Na prečítanie DNA 1,5 milióna druhov sa budú podieľať dve desiatky inštitúcií po celom svete a projekt má stáť okolo 4,7 miliardy dolárov.

5. – Ozónová vrstva sa podľa OSN zotavuje z vplyvu nebezpečných látok, ktoré najmä od konca 70. rokov minulého storočia spôsobovali jej úbytok.

16. – Medzinárodný úrad pre miery a váhy (BIPM) rozhodol o novej definícii kilogramu (jednotka hmotnosti), kelvinu (jednotka termodynamickej teploty), ampéra (jednotka elektrického prúdu) a móla (jednotka látkového množstva). Novo sa základná jednotka hmotnosti odvodzuje od pevnej hodnoty Planckovej konštanty a nie od etalónu kilogramu.

25. – Čínsky vedec Che Ťien-kchuej tvrdil, že geneticky upravil niekoľko ľudských embryí a že sa z nich pred niekoľkými týždňami narodili dvojčatá, dievčatká LuLu a Nana. Ak by sa tvrdenie potvrdilo, išlo by o prvé geneticky upravené deti.

26. – Americká sonda InSight úspešne pristála na Marse.

December:

5. – V časopise The Lancet bolo oznámené, že brazílska žena, ktorej lekári v septembri 2016 transplan­tovali v brazílskom Sao Paule maternicu od mŕtvej darkyne, ako prvá na svete porodila v decembri 2017 po takomto zákroku živé dieťa, dievčatko.

7. – Z kozmodrómu Si-čchang na juhozápade Číny odštartovala k Mesiacu raketa CZ-3B / G3Z so sondou Čchang-e 4.

#vesmír #veda #mars #mesiac #vedci #výskum #klonovanie #objavy #Sondy #mayská civilizácia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku