Predovšetkým preto, že doteraz bolo identifikovaných len málo genetických variantov, ktoré utvárajú riziko zneužívania, píše taliansky denník Corriere della Sera.
„Tieto podmienky sú charakterizované klinickou mnohopočetnosťou a chorobnosťou z hľadiska psychiatrie,“ uvádzajú Cassie Yuová a Jon McClellan z fakulty psychiatrie Washingtonskej univerzity. „Okrem genetickej náchylnosti na zneužívanie látok je tu aj náchylnosť vyvolaná vzájomným pôsobením sociálnych a kultúrnych faktorov. Preto sú obzvlášť komplikované aj štúdie, ktorých cieľom je odhaliť, ktoré gény sú zapojené do prenosu zvýšeného rizika vývoja závislosti, alebo, naopak, tie faktory, ktoré bránia jej vzniku,“ konštatujú.
Vedecká komunita vo všeobecnosti súhlasí s tým, že pre príbuzných v prvej línii, teda aj pre deti, skutočne existuje potenciálne zvýšené riziko získať takú genetickú výbavu, ktorá určuje náchylnosť na zneužívanie rôznych látok, ako sú opiáty, kokaín, konope a alkohol. Na druhej strane sú tu potrebné ešte ďalšie faktory. „Zneužívanie alkoholu, nikotínu a konope je rovnako silne ovplyvnené sociálnymi faktormi predovšetkým v čase dospievania, zatiaľ čo genetické faktory možno hrajú významnejšiu úlohu v tom, že zneužívanie látok pretrváva a vzrastá do dospelého veku,“ hovoria vedci.
Súčasné poznatky o komplexnej rovnováhe medzi sociálnymi a genetickými faktormi pri určovaní úrovne rizika vývoja závislosti sú plodom nedávnych štúdií a ešte nemôžu byť považované za definitívne.
Niektoré zistené poznatky sa týkajú napríklad alkoholu. „Štúdie uskutočňované na dvojčatách a adoptovaných deťoch nasvedčujú tomu, že tu existuje významný genetický vplyv, pokiaľ ide o závislosť od alkoholu,“ hovoria Yuová a McClellan. „Deti osôb trpiacich alkoholizmom, ktoré adoptovali jedinci nemajúci tento problém, teda deti, ktoré vyrastali v prostredí, kde nebolo vo zvyku piť alkohol, sa ukázali byť vystavené oveľa väčšiemu riziku ako deti, ktoré sa narodili ľuďom nemajúcim problémy s alkoholom a ktoré boli tiež adoptované rodičmi bez problémov s alkoholom,“ dodávajú.
Gény, ktoré sú spájané so sklonom k alkoholizmu alebo užívaniu drog, majú samy osebe len malý účinok, uvádza Danielle Dicková z centra pre výskum alkoholizmu pri Virgínskej univerzite. „Sú to pravdepodobne tisíce variantov, ktoré toto riziko ovplyvňujú a ktoré nie sú nikdy všetky zastúpené u jedného jedinca vykazujúceho závislosť,“ dodáva.
Teda jednoduchú spojitosť medzi génom a úrovňou rizika závislosti je potrebné považovať za nevierohodnú. A to aj preto, že na identifikáciu špecifických génov pre choroby tak geneticky zložité, sú potrebné štúdie s rozsiahlymi vzorkami, ktoré nie je ľahké uskutočniť.