Nedávna štúdia, ktorú zverejnil odborný časopis Personality and Individual Differences, sa zamerala na to, pre aký druh človeka má tento druh úzkostného stavu pravdepodobne najhoršie následky.
Emočné následky opitosti zhŕňa anglický termín „hangxiety“ zložený zo slov „hangover“ – opitosť a „anxiety“ – úzkosť. Spadajú pod neho rôzne nepríjemné pocity, ktoré sa naháňajú v mozgu sužovanom opicou. A ak ste ich niekedy zažili, potom budete vedieť, o čom je reč, hneď ako si prečítate tieto slová.
Môže ísť napríklad o naliehavo sa opakujúce otázky: „Čo som robil/a minulú noc?“, ktorú priživujú hmlisté a roztrieštené spomienky. Pri iných ide o neustálu, dopodrobna rozpitvávanú analýzu, ktorá je hnaná nutkavým a nezodpovedateľnými otázkami typu: „Znemožnil/a som sa niečím? Vyzeral/a som hlúpo? Urobil/a som zo seba blázna?“
Podľa Beth Marshovej z londýnskej univerzity, ktorá sa na štúdii podieľala, prispievajú výsledky výskumu k tvrdeniu, že poopilecká úzkosť je skutočným javom, ktorý niektorých ľudí trápi viac ako iných. A podľa štúdie ňou trpia viac ľudia, ktorí sú skôr ostýchaví, plachí a hanbliví.
„To je charakteristické pre sociálnu úzkosť, kedy ľudia po nejakej spoločenskej akcii cítia potrebu o nej neustále premýšľať a rozoberať ju. V zásade si onen zážitok prehrávajú v hlave s negatívnym zafarbením, ktoré pochádza z ostychu alebo strachu pred spoločenským znemožnením. Myslia si: "Ou, toto som nemal/a hovoriť alebo "Kvôli tomu vyzerám hlúpo,“ uviedla Marshová.
Ľudia trpiaci sociálnou úzkosťou sa takto už cítia, ale Marshová je presvedčená, že ak do rovnice pribudne alkohol, potom nasledujúci deň zosilnejú sebabičujúce myšlienky. Keď si dotyčný alebo dotyčná navyše ťažko spomína, čo sa predchádzajúcu noc stalo, tým viac ho myseľ núti si všetko neustále prehrávať dokola a snažiť sa zaplniť prázdne miesta.
A pokiaľ pochybuje o tom, čo sa v skutočnosti stalo, potom si prirodzene sebakritický človek môže predstavovať len to najhoršie – a to ešte viac zosilňuje pocity úzkosti sprevádzajúce opicu.