Index sleduje napríklad inovatívne vstupy a výstupy krajiny, koľko do výskumov investujú samotné univerzity či počet patentov. „Ekonomicky bohatšie krajiny sú v týchto ukazovateľoch výrazne inovatívnejšie, nakoľko ich štruktúra ekonomiky je viac diverzifikovaná. To znamená, že hospodárstvo krajiny nie je výrazne závislé od jedného odvetvia, ako je to napríklad v prípade Slovenska, o ktorom sa hovorí ako o automobilovej veľmoci a ktoré v inovatívnosti zaostáva za okolitými krajinami,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Na čele rebríčka Global Innovation Index sa za rok 2018 umiestnilo Švajčiarsko. Prvenstvo si drží už sedem rokov za sebou. Za Švajčiarmi skončili Holanďania, Švédi, Dáni, Američania, ale aj krajiny ako Veľká Británia, Fínsko, Nemecko, Singapur či Hongkong. Do popredia sa tlačí aj Čína, ktorá má za posledné roky najviac patentov.
Slovensko má najviac inovácií v IT sektore. Naopak, zaostávame v oblastiach, ako je medicína, biomedicína či robotika. „Európska únia ako celok je v prípade inovatívnosti na úrovni celosvetového priemeru. Priemerne sa inovačná výkonnosť EÚ od roku 2010 zvýšila o 5,8 %,“ poznamenala Buchláková.
Kým Slovensko napreduje v ostatných rokoch v IT oblasti, napríklad Íri inovujú malé a stredné podniky, Luxemburčania investujú viac do výskumu, Belgičania spustili v posledných rokoch viaceré inovačné projekty, ktoré prepájajú biznis a akademickú obec. Európa síce v inováciách napreduje, ale svet je stále oveľa ďalej. Do výskumu a inovácií najviac investujú v západnej Európe, stredná a východná Európa zaostáva.
OECD upozorňuje, že do roku 2040 bude svet potrebovať o 30 % viac energie ako doteraz. To znamená, že je nutné hľadať inovatívne spôsoby získavania energie, jej výroby, distribúcie a skladovania.